Je Škaredá streda, nastal čas prísneho pôstu a sypania si popola na hlavu. Jedávali sa tieto jedlá
Veľký pôst sa začína pre rímskokatolícku aj evanjelickú cirkev.
Obrad sypania si popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v cirkvi už od ôsmeho storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v ten deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci, a sypanie si popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.
V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie si popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo. Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy do Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania, ktorá v tomto roku pripadla na 31. marca. Veľký pôst sa začína v stredu aj pre evanjelickú cirkev. V gréckokatolíckej cirkvi sa začal Veľký pôst (Svätá Štyridsiatnica) v pondelok (12. 2.).
