Lujza Garajová Schrameková: S manželom IT-čkárom sme sa stretli náhodou. Mali sme veľké šťastie
Môj OTO je v správnych rukách, hovorí obľúbená herečka.
Nachádza sa vaše meno medzi viac ako 180-tisíc podpismi pod petíciou umelcov?
Petíciu som podpísala bez zaváhania. Pre mňa je zásadný, a priam ma desí, postoj o nemiešaní kultúr, o našej čistej slovenskej kultúre a žiadnej inej. Toto nie je pre umelcov dobrý signál.
Keď sa umeniu nastavuje zrkadlo, či je dostatočne národné, čisté slovenské, ako sa s tým dokážete vysporiadať vy osobne, ako umelkyňa?
U mňa to stále vyvoláva doslova skrat a zmätok v hlave. Potrebovala by som vysvetlenie, čo je tým konkrétne myslené. Že napríklad, v našom divadelnom predstavení by sme nemali použiť hudbu nemeckého skladateľa? Mám brata bubeníka, je Slovák, žije a tvorí na Taiwane, spolupracuje s tamojšími umelcami, ale aj s umelcami z celého sveta. Nikto mu tam nenastavuje pravidlá nejakej čistej domácej kultúry. Kultúra ako taká, znamená miešanie kultúr, ovplyvňujeme sa všetci navzájom.
Takže sa necítite byť čisto slovenskou umelkyňou?
Nechcem byť takto posudzovaná. Navyše ľuďmi, ktorí na to nemajú právo. Na protestoch pred Teplárňou a aj v posledných týždňoch na Námestí SNP v Bratislave som spievala slovenskú hymnu naplno a hrdo. A viete prečo? Lebo som si uvedomila, ako často nám ju kradli a aj teraz kradnú ľudia a skupiny, ktoré sa síce bijú do pŕs, že oni sú tí praví Slováci, hoci v skutočnosti nechcú dobre tejto krajine, ale myslia hlavne na seba.
Teraz, pri tej hymne a slovách „Zastavme ich bratia...“, mám pocit, že rozumiem tomu, čo to konkrétne znamená. Treba zastaviť ľudí, ktorí nám škodia zmenou zákonov, osočovaním, urážaním menšín, rozdeľovaním Slovákov na normálnych, teda ich priaznivcov, a tých ostatných. A pritom si privlastňujú slová ako národ a Slovensko. Preto som petíciu podpísala.
