Cigánče, na gymnázium si si dal prihlášku? Tomášovi sa smiali učiteľky, dnes pomáha chudobným

„Zastal som, pozrel sa na nich a odpovedal, že som si podal prihlášku. Oni sa ďalej smiali, či zo mňa bude profesor. Budem prezident alebo minimálne minister, povedal som im. Na ten ich pohŕdavý pohľad nikdy nezabudnem,“ povedal po rokoch Tomáš. Slová neprajných učiteliek mu dali silu. Chcel im dokázať, že sa mýlili.

„Keby som ich teraz stretol, tak by som im za to poďakoval. Vlastne ma povzbudili a kvôli nim som vysokoškolsky vzdelaný človek,“ smial sa v rozhovore pre Korzár. Začiatky na internátnom gymnáziu v Košiciach ale vôbec neboli jednoduché, zažil poriadny kultúrny šok. Hoci ho spolužiaci medzi seba prijali, keď chcel ísť s nimi von na biliard, ako jediného ho nepustili dnu. Len preto, že je Róm.

Pol roka utekal pred skinheadmi

„Naháňali ma aj skinheadi niekoľkokrát, chceli ma zbiť a nadávali mi. Bál som sa hlavne v zimnom období, kedy bola skôr tma a bál som sa chodiť električkou, aby ma v nej niekto nezbil,“ hovoril pre .týždeň Martin, ktorého ešte aj po pol roku po príchode na vlakovú stanicu naháňali skinheadi.

Prečítajte si tiež: Byt mu nechceli prenajať len preto, že je Róm. Robert pritom celý život tvrdo pracuje ako murár

„Toľkokrát som pred nimi behal aj päť kilometrov zo stanice. Teraz sa na tom smejem, ale vtedy s tým batohom nebolo ľahké dobehnúť na internát,“ hovoril po rokoch Tomáš, ktorého ale nič neodradilo. Vyštudoval gymnázium a spravil si maturitu, no o vysokej škole nesníval. Nemal totiž peniaze, stále žil v chudobe a uveril tomu, že zostane „len cigánom z osady“. Jeho mama a riaditeľka gymnázia ho však prehovorili, aby to skúsil a celá jeho rodina robila všetko preto, aby mal peniaze na štúdium.

Pomáha chudobným Rómom

Rozhodol sa pre sociálnu prácu, pretože chcel pomáhať chudobným Rómom a to sa mu nakoniec aj podarilo. Dnes Tomáš Ščuka pracuje na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, kde má na starosti rodný región Spišskej Novej Vsi. V roku 2020 získal ocenenie Lúč z tmy za pomoc počas plošnej karantény osád, kde zostali ľudia bez prístupu k základným potravinám a liekom. Práve Tomáš podľa slov organizátorov ocenenia pre túto komunitu urobil omnoho viac, ako mal v náplni práce - bol humanitárnym pracovníkom, mediátorom, psychológom aj šoférom.

Tomáš vie, že práve vzdelanie a to, že mal v živote šťastie na ľudí, ktorí v ňom niečo videli, mu pomohlo vymaniť sa z kolobehu generačnej chudoby. „Veľmi silno cítim, že bez vzdelania by som určite nebol tam, kde som teraz,“ odkázal.

Prečítajte si tiež: Keď opustím nemocnicu, pre mnohých som len cigánom. Pacienti sa čudujú, že ich lekárom je Róm