Tehotná spala pod holým nebom, no nestratila vieru. Žaneta sa ešte aj na ulici prezliekla do pyžama
Zaprisahala sa, že z tohto sveta neodíde, kým nebude bývať vo svojom.
Žaneta nerozumela, kedy to stihol urobiť. Z jedného dňa na druhý prišla o podnájom, pretože ho sama nedokázala platiť, a ocitla sa na ulici. Nemala nikoho, kto by jej pomohol.
„Zažila som obdobie, keď som brala drogy a dokonca som zostala tehotná na ulici, keď pri mne nebol nikto. Spomínam si, ako som si večer kdesi v paneláku na medziposchodí ľahla s veľkým bruchom spať. Kým som vliezla do spacáka, prezliekla som sa do pyžama a veci som si uložila na kôpku. Aj v takýchto podmienkach som si udržala svoje staré zvyky,“ spomínala pre Srdcovky Žaneta, ktorá v tom čase netušila, že funguje nejaké zariadenie pre ľudí v núdzi.
Tri dni nejedla
Celé tehotenstvo prežila na ulici a syna vynosila ako bezdomovkyňa. Napriek ťažkej životnej situácii nikdy nevynechala ani jednu návštevu u lekárky, no aby prežila, musela kradnúť jedlo a ovocie a zeleninu v záhradkách, aby mala aspoň trochu vitamínov. „Stávalo sa, že som tri dni nemala nič v ústach. Spala som kadekde, pri koľajniciach, pod holým nebom,“ hovorila žena, ktorá bola sama ako prst. Jej cieľ bol jasný – priviesť na svet zdravého synčeka a urobiť všetko preto, aby neskončil ako ona.
Tesne pred termínom pôrodu jej jedna kamarátka povedala o komunite sestier Matky Terezy v Bratislave, kde jej povedali, že tam bude môcť rok zostať aj so synom. „Dnes viem, že rok je krátke obdobie, ale v tom čase to pre mňa znamenalo nesmierne veľa. Napokon mi pomohla jedna úradníčka. Raz mi zavolala, aby som sa zbalila, pretože pre mňa majú miesto v krízovom centre. Tam som stretla ďalšie ženy s rôznymi osudmi a aj jej vďačím za to, že som neprišla o svojho syna,“ povedala otvorene Žaneta, ktorej po živote na ulici pripadalo krízové centrum ako hotový prepych.
Štyri práce
Článok pokračuje na ďalšej strane: