Drhla sa drôtenkou, aby bola biela ako oni. Janette sa nevzdala, ani keď jej vysypali smeti pred lavicu

Chcela by mať Arabelin prsteň, aby mohla všetkým pochybovačov premeniť farbu pokožky na tmavšiu. „Aby vedeli, ako sa tu s tým žije,“ hovorí autorka knihy Cigánka Janette Maziniová Motlová. Už od útleho detstva doplácala na predsudky, ktoré majú Slováci voči Rómom. Deti sa s ňou nechceli kamarátiť, lebo sa báli, že sa na nich prenesie jej farba, do práce ju zas nechceli prijať, pretože sa báli, že ako Rómka odplaší klientov. Napriek všetkému sa Janette nevzdala a má chuť meniť svet k lepšiemu.

Čierna Cigánka v bielej triede

Rodičia pracovali pri kravách, matka ako dojička, otec ako pastier a podľa toho, kde mali prácu, sa neustále sťahovali. Janette mala 10 rokov, keď rodičia kúpili dom v Novom Meste nad Váhom v mestskom gete, kde žilo pokope veľa Rómov, no ona odmalička vedela, že je iná. Bola introvertkou a v škole sa zamilovala do kníh, ktoré boli pre ňu únikom zo sveta, kde sa s ňou nikto nechcel kamarátiť.

Prečítajte si tiež: Riaditeľka ju nezamestnala zato, že je Rómka. Učiteľka Stanka išla nakoniec tam, kde ju najviac potrebovali

„Čierna Cigánka vstúpila do bielej triedy,“ spomínala pre SME Janette, s ktorou v triede nikto nechcel sedieť a ak sa k nej už nikto posadil, tak to bolo väčšinou od učiteľov za trest. „Neposlúchaš? Sadneš si k Janette,“ hovorievali učitelia. Spolužiaci jej zase vraveli, že je tmavá preto, že sa neumýva, nechceli sa jej dotknúť, lebo si mysleli, že „farba“ na nich zostane. „Cigáni sa predsa hrabú v odpadkoch,“ povedali jej jedného dňa, keď jej pred lavicu vysypali kôš s odpadkami. Aby si Janette našla v škole priateľov, rozhodla sa, že musí byť ako oni, a to doslova.

Drhla sa drôtenkou

„Chcela som si vybieliť pokožku, drhla som si telo solvinou, soľou, drôtenkou. Keď to začalo štípať, mala som pocit, že už to účinkuje a beliem. Tak som sa drhla ešte viac,“ hovorila v rozhovore pre Život. Chcela zapadnúť medzi bielych, medzi gadžov, aby všetci videli, že s ostatnými Rómami nemá nič spoločné. Nakoniec skončila v nemocnici, lebo si „bielením“ privodila ekzém.

Keď sa mamke doma sťažovala na spolužiačky, ktoré s ňou nechceli chodiť na zmrzlinu, lebo by sa za ňu museli hanbiť, tá jej odpovedala pohotovo: „Tak ich zbi.“ Janette ale bolo oveľa sympatickejšie to, čo jej povedala učiteľka, ktorá jej v mnohom zmenila život.

Článok pokračuje na ďalšej strane: