Život vedel vystihnúť jedinou vetou. Chatár Pavol Kulanga pokračuje v tom, čo začal jeho legendárny otec
Vysoké Tatry sa mu doslova menili a menia pred očami.
Keď na pleciach vynášal ťažký náklad na tatranské chaty, v dolinách ho zdravili kamzíky i svište. Aj takéto historky vedel rozprávať vysokohorský nosič, chatár a rekordér Laco Kulanga, ktorý bol už počas svojho života považovaný za skutočnú tatranskú legendu. Keď v roku 2020 náhle zomrel, Skalnatej chaty sa ujal jeho syn Pavol a už takmer štyri roky robí všetko preto, aby sa na jeho výnimočného otca nezabudlo.
Nazýval ju domovom
Všetko sa to začalo na Zamkovského chate, kde bol Ladislav chatárom. Malého Paľka tam brával už od jedného roka. „Bývali sme a bývame v Kežmarku, no väčšinu času som trávil na chate. Keďže som nechodil do škôlky, mojím ihriskom bolo okolie Zamkovského chaty,“ zaspomínal si pre Aktuality na momenty, keď sa plietol pod nohy chatárom, nosičom aj turistom.
Keď mal 15 rokov, presťahovali sa na Skalnatú chatu. „Táto chata bola preňho domovom. Čiže tým najzákladnejším, čo môžete v živote mať. A tým, že prešla pod jeho alebo našimi rukami absolútnym znovuzrodením, tak vlastne mal vzťah ku každému detailu tejto chaty,“ prezradil na potulkách horami s Jánom Tribulom Pavol Kulanga, ktorý v horách doslova vyrástol a Tatry sa mu menili a menia pred očami.
Naplnený život
„Ľudia, doba i príroda sa síce zmenili, no láska k horám ostala. Paradoxne, akoby v tejto hektickej dobe bolo stále viac ľudí, ktorí hľadajú pokoj a prinášajú ľudskosť do hôr,“ vyznal sa Pavol, ktorý po náhlom odchode svojho otca zastúpil a s láskou naňho spomína.
„Nazval by som to naplneným životom. Nikto z nás nevie, kedy odíde, ale myslím, že on môže povedať. S tým životom, ktorý žil doma na Slovensku, plus to cestovanie, plus tie tisíce ľudí, ktorí boli jeho známymi, kamarátmi a fanúšikmi, si myslím, že zažil za tých 71 rokov omnoho viac než ktokoľvek z nás,“ dodal pre TV Noviny na adresu svojho otca.
Slová sú zbytočné
Článok pokračuje na ďalšej strane: