Obdivovaná vedkyňa v Bratislave: Mojou úlohou je ľuďom dať nádej. Každý jeden z nás má vplyv na planétu 

Klimatická kríza, vojny, vymieranie druhov a pocit, že s týmto svetom už nikdy nebude nič v poriadku. Aj vás prepadá panika z budúcnosti? Primatologička a ochranárka Jane Goodallová, ktorá zasvätila svoj život ochrane prírody, prišla do Bratislavy, aby ľuďom dala nádej, že nič nie je stratené. „Predstavte si púšť. Keď spadne jedna kvapka dažďa, nič sa nezmení. Ale keď spadnú milióny alebo miliardy dažďových kvapiek, prebudí sa život ukrytý pod povrchom (…) a púšť ožije. (…) To môže urobiť každý z vás,“ povedala na festivale Starmus 90-ročná Jane, ktorej ľudia tlieskali v stoji.

Jej muž jej veril

Lásku ku zvieratám prejavovala Jane Goodallová už od detstva. V Londýne, kde sa narodila, mala jej rodina psa, poníka aj korytnačku a keď mala rok, najviac si zamilovala plyšovú hračku šimpanza, ktorú má dodnes.

Prečítajte si tiež: Milovala Robina Williamsa a mačky. Výnimočná gorila Koko vedela vďaka posunkovému jazyku aj klamať

Jane čítala ako tínedžerke veľa dobrodružných kníh s dejom zasadeným v Afrike a vedela, že tam raz príde spoznať všetky zvieratá. Jej rodina ale nebola bohatá a nemala dostatok peňazí, aby Jane mohla ísť na vysokú školu, ktorá by jej pomohla v splnení jej sna. Vôbec jej v tom čase nenapadlo, že by sa mohla prihlásiť na biológiu. „Nikdy som nechcela byť vedkyňa, pretože keď som vyrastala, tak ženy vedkyňami neboli,“ hovorila pre New York Times Jane, ktorá si na cestu do Afriky zarábala rôzne. V jednej práci jej stretla primatológa a antropológa Louisea Leakyho a ten jej zmenil život.

Najskôr jej dal prácu v múzeu prírodných vied a potom jej ponúkol, aby sa spolu s ním vydala do Tanzánie skúmať život šimpanzov. Dúfal, že tam prídu na to, ako sa správajú predchodcovia ľudí. Jane Goodallová nemala akademické vzdelanie a to bolo nakoniec to, čo sa Leakymu páčilo. Veril, že táto žena dokáže na život primátov pozerať úplne novým pohľadom.

Obyčajné dievča s peknými nohami

Jane mala 26 rokov, keď sa prvýkrát vydala do národného parku Gombe a v roku 1960 sa tak stala prvou výskumníčkou, ktorá šimpanzy systematicky skúmala v divočine. Začiatky vôbec neboli jednoduché. Nielenže ochorela, ale šimpanzy pred ňou utekali, aj keď bola od nich vzdialená pol kilometra. Trvalo rok a pol, kým ju prijal prvý šimpanz – David. Jane vtedy išla proti všetkým vtedajším vedeckým zvyklostiam a šimpanzom nedávala čísla, ale mená.

Článok pokračuje na ďalšej strane: