Učiteľka zo Stropkova oklamala Mengeleho a porodila na doske vo fabrike. Jej Hanka prežila iba zázrakom
Priska zachránila seba a dcéru vďaka posledným slovám svojho manžela.
Ale tou prvou záchrankyňou Prisky bola jej ďalšia spoluväzenkyňa. Spoločne totiž zostali stáť pred Josefom Mengelem, ktorý sa rozhodoval, či ženy pošle do plynových komôr, alebo budú slúžiť na experimenty. Keď sa Mengele pýtal, či je niektorá z nich tehotná, Priska sa chcela najskôr prihlásiť. Hneď ju ale za ruku chytila jej spoluväzenkyňa, ktorá ju zastavila a venovala jej pohľad, ktorý hovoril všetko. Ak by sa prihlásila, čakala by ju istá smrť.
„Ste tehotná, krásavica?“ spýtal sa doktor smrti Josef Mengele vtedy 28-ročnej slovenskej učiteľky Prisky Löwenbeinovej, ktorá pred ním počas povinnej prehliadky stála nahá a triasla sa hanbou.
Musela bojovať sama
Mengele sa túto otázku pýtal všetkých žien, ktoré si vybral. Chcel totiž nájsť ďalšiu obeť, ktorá by sa stala predmetom jeho odporných pokusov. Keď prišiel rad na Prisku, rýchlo zakrútila hlavou. „Nein,“ odvetila po nemecky, aj keď pravda bola úplne iná.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/watch/?v=816284042636912
Aj keď Priska zatiaľ dokázala poskytnúť ochranu svojej ešte nenarodenej dcére Hanke, svojho manžela zachrániť nedokázala. Poslednýkrát sa videli cez drôtený plot v tábore. „Mysli len na dobré veci, bude dobre,“ opakoval jej Tibor, ktorý zahynul tesne pred koncom vojny počas pochodu smrti. Priska musela bojovať sama.
Svoje tehotenstvo dokázala v tábore skrývať pod veľkými šatami, ktoré jej dali po niektorom z väzňov, ktorý skončil v plynovej komore. Hlad ju obchádzal vďaka Edite, ktorá vo vlaku sľúbila, že sa o ňu postará. Kým boli spolu, snažili sa zohnať jedlo jedna pre druhú. Mengele si ale všimol, že Priska dokáže tvrdo pracovať, a tak ju poslal do pracovného tábora v meste Freiberg, kde bola továreň na výrobu lietadiel. Do tábora prišla už na kosť vychudnutá budúca matka, ktorá nevážila viac ako 32 kilogramov.
Čo potrebuješ?
Sedem mesiacov sa jej v pracovnom tábore darilo skrývať tehotenstvo len vďaka čiernemu kabátu, ktorý prepašovala ešte z Osvienčimu. Jedného dňa ale jej maličké bruško zbadala jedna z väzenkýň, ktorá ihneď privolala esesákov. Priska v tej chvíli čakala na to najhoršie. Tehotenstvo priznala a vedela, že do pôrodu jej ostávalo len niekoľko dní.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
