Čudo-judo, myslela si o ňom. Ivan Krajíček musel o Babulu bojovať, no urobila z neho lepšieho človeka

Svojím šarmom a úsmevom zabával ľudí, no v súkromí zvádzal boj s alkoholom a workoholizmom. Ivan Krajíček bol všestranný umelec, ktorý po sebe zanechal diela, ktoré aj dnes vyčaria ľuďom na tvári úsmev. Jeho životnou púťou ho až do konca sprevádzala manželka Mária, ktorej podľa vlastných slov vďačil aj za to, že z neho spravila človeka. Bola pri ňom aj vtedy, keď ho choroba pripútala na lôžko a už nepustila. Ivan Krajíček by 24. mája oslávil 84. narodeniny.

Čudo-judo Krajíček

Ivan Krajíček sa narodil 24. mája 1940 v Žiline. V roku 1945 ho rodičia prihlásili v rodnom meste do Ľudovej školy umenia, kde sa učil hrať na husliach a vzdelával sa aj v teoretickej hudobnej výchove. Popri tom sa neskôr venoval aj spevu. Po maturite v Trenčíne študoval herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V roku 1963 nastúpil do bratislavského Divadla Nová scéna. Začínal v činohre, ale potom prešiel do operetného súboru, v ktorom sa stal ako sólista jeho prvou hviezdou. Od roku 1975 bol v slobodnom povolaní.

S manželkou Máriou, ktorú volal Babula, sa zoznámil, keď pracovala v STV. Kolegyne ju vraj navnadili, aby sa na neho prišla pozrieť, že je výnimočný a je s ním zábava. „Mne však pripadal ako čudo-judo. Bol chudý, s divnými okuliarmi, v námorníckom tričku, hrozných modrých plátenných nohaviciach a otrasných sandáloch. Pohybovala som sa v spoločnosti iných pánov hercov, takže som sa z neho nezbláznila. Ešte som aj kolegyniam vyčítala, že ma volali,“ spomínala pre Šarm.

Vytrvalosť a veľkorysosť

Časom ale objavila jeho skryté čaro. Získal si ju najmä svojou vytrvalosťou. „V sprievode režiséra Karola Spišáka mi chodil spievať pod okno, samozrejme, s istou dávkou alkoholu v krvi, takže občas padol do ruží a so sestrou sme ho ťahali do bytu, aby ho v nich ráno nenašli spať susedia. Keď som mu spomenula, že som niekde videla krásnu kabelku, pre istotu mi doniesol hneď dve. A taký veľkorysý ostal až do smrti,“ povedala s láskou Mária, ktorá s ním zažila svoje.

Ako po masle to nešlo ani na svadbe. „S Jozefom Kronerom, ktorý mu šiel za svedka, prišli neskoro, celí špinaví, lebo sa im po ceste pokazilo auto a ešte aj zabudli obrúčky, takže sme si ich museli požičať od svadobčanov,“ uviedla. Ako vraví, nebol to bezproblémový život, keďže Ivan podľa nej žil veľmi pre svoju prácu a pre kolegov. Pedant a workoholik stál v pozadí mnohých úspešných projektov.

Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.