Ocko sa z koncentráku vrátil zdevastovaný. Evu Matejkovú rodičia naučili, čo je v živote naozaj dôležité
Ako 25-ročná prežila najhoršie obdobie v živote.
Manžel ju musí presviedčať, aby si niečo kúpila a vždy o nej hovorí ako o veľmi striedmej a skromnej žene. „Radšej investujeme do dobrého pohostenia pre rodinu, priateľov, to sa mi nevidí ľúto,“ hovorí herečka Eva Matejková. Rodičia ju totiž naučili, na čom v živote skutočne záleží. Ťažký životný príbeh jej mamičky a otecka, ktorého väznili v koncentračnom tábore, si pamätala už ako malé dievčatko a hodnotami, ktoré jej rodičia vštepili, sa riadi dodnes.
Doma museli byť tri vec
Eva Matejková sa narodila 2. júna 1950 vo Zvolene. Vyrastala v Môťovej na predmestí Zvolena a neskôr v Sliači, kde podľa jej slov prežila s dvomi bratmi a výbornými rodičmi krásne detstvo. „U nás doma bolo vždy prvoradé vzdelanie. Hoci naši rodičia boli starší, mama mala 30, keď sa narodil starší brat, a otec o desať rokov viac. Ale pod vplyvom prvej republiky a Masarykovej demokracie boli vzdelaní a osvietení. Otecko pracoval ako čašník a mamka v práčovni a neskôr ako chyžná v liečebnom dome,“ spomínala pre Nový Čas pre ženy na rodičov.
Tí síce pochádzali zo sociálne slabších pomerov, napriek tomu bolo pre nich vzdelanie oveľa dôležitejšie ako všetko materiálno. Dlho nemali ani televízor, no rodičia sa poriadne obracali a snažili sa dať deťom všetko, čo mohli.
„Som z rodiny, kde sa rodičia starali najprv o potreby moje a mojich bratov, ale poznala som aj také, kde sú na prvom mieste potreby rodičov, až potom ich detí,“ hovorila neskôr herečka. V detstve sa jej nikdy nestalo, že by bola bez kožucha a triasla sa od zimy. Matejkovci sa totiž držali dôležitej zásady – doma musí byť vždy teplo, jedlo a knižka.
Zachránila ho uniforma
Aj výchovu mali podľa nej veľmi demokratickú. O všetkom sa veľa rozprávali a rodiča boli k svojim deťom veľmi úprimní. Otec jej otvorene hovoril aj o tom, čo prežil v koncentračnom tábore.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
