Nepanikárila ani vtedy, keď bojovala s rakovinou. Audrey Hepburn sa v živote riadila piatimi zásadami
Vydarila som sa celkom dobre, smiala sa herečka.
3. Málo mäsa a jednoduchosť
„Moja matka nebola vegetariánka, jedla mäso, ale veľmi málo, v malých dávkach. Pamätám si, že raz, keďže náš dom bol kedysi farmou, mal som nápad, aby sme chovali sliepky a králiky. A moja matka sa na mňa pozrela, že to je dobrý nápad, ale kto ich zabije? Namiesto toho sme pestovali zemiaky,“ smial sa jej syn Luca Dotti, ktorý priznal, že Audrey milovala zemiaky a celkovú jednoduchosť v jedlách. Obzvlášť milovala špagety s obyčajnou paradajkovou omáčkou.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=1193839374451079&set=a.574542823047407
2. Pomer 80:20
„Bola blázon do cestovín,“ priznal Luca pre magazín People. Jej najobľúbenejšie vraj boli špagety s paradajkovou omáčkou a cestovinovú závislosť si vraj kompenzovala tým, že raz za mesiac si dala „detox“, kedy jedla iba obyčajný jogurt a strúhané jablká.
„Mama mala so svojou postavou šťastie,“ povedal jej syn. Podľa jeho slov herečkin jedálniček tvorilo z 80 percent ovocie a zelenina a v tých 20 sa skrývalo všetko ostatné. Každý deň si dopriala nielen cestoviny, ale aj kúsok čokolády. „Sústo a niekedy aj viac. V dome mala špeciálnu zásuvku, do ktorej si dala čokoládu a všetci sme mali prísny zákaz otvárať ju,“ smial sa pri spomienkach syn Audrey Hepburn.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=350452021322111&set=a.319379554429358
1. Užívala si v živote drobné veci
Audrey Hepburn mala veľmi optimistickú povahu, vždy bola duchom mladá a podľa jej syna žila jednoducho zo dňa na deň. Väčšinu obavu než o seba mala o svojich blízkych.
„Mala viac než pozitívnych nadhľad. Bola naivná ako mladé dievča. Zakaždým, keď našla niečo nové, išla na trh alebo dostala nový recept, bola šťastím bez seba. Bola taká natešená ako malé dievčatko. Takto brala život deň po dni. Nikdy neprepadla panike a to ani vtedy, keď bola chorá,“ povedal Luca, podľa ktorej si jeho mama ešte aj v tých posledných chvíľach, keď bojovala s rakovinou, plánovala svoju budúcnosť. „Keď mi bude lepšie, musíme ísť do Austrálie. Je tam krásne,“ hovorila mu.
