Ich dom sa v sekunde premenil na ohnivé peklo. Ťažko skúšaná rodina zostala odkázaná na pomoc iných
Celý život pomáhali iným, teraz pomoc potrebujú aj oni sami.
Užívali si spoločnú večeru, keď sa ich dom premenil na štipľavé čierne peklo. Hasičom sa podarilo požiar uhasiť, no dom päťčlennej a ťažko skúšanej rodiny zostal neobývateľný. Plamene zničili steny, nábytok i oblečenie a v zlomku sekundy zostali odkázaní na pomoc dobrých ľudí. „Nemôžme sa nečinne prizerať na jej trápenie. Aďka a jej rodina potrebujú pomoc dobrých ľudí. Pomôžme im získať svoj milovaný domov späť,“ prosia ich blízki na stránke Donio.
„Aďkin život – to je starostlivosť o tri deti v náhradnej starostlivosti, bezvládnu ležiacu mamu a ďalšie dve vlastné detičky. Aby toho nebolo málo – vyhorel im dom,“ rozprávajú kamaráti, ktorým rodina vždy ochotne pomáhala aj napriek tomu, že sami mali na pleciach naložené veľa.
Nečakane rodičmi
Ich príbeh sa začal v nemocnici, kde Aďka pracovala ako zdravotná sestra. Dnes už jej manžel k nim v tom čase nastúpil na dlhodobú ortopedickú operačnú liečbu a okamžite si padli do oka. „Po vyše troch rokoch vzájomného spoznávania sme sa rozhodli pre svadbu. Ale krátko pred svadbou sa z nás stali zo dňa na deň rodičia ročného chlapca, ktorý bol od narodenia v dojčenskom ústave v ČR a bol v príbuzenskom vzťahu z manželovej strany,“ hovorí Aďka, ktorá bez váhania pomohla.
Aj keď túžili po vlastných deťoch, ani po dvoch rokoch manželstva neprichádzali. „Verdikt lekárov po všetkých vyšetreniach bol neplodnosť,“ povzdychla si Aďka. Preto sa rozhodli vziať si ďalšie dieťa z detského domova. „Prvotne sme chceli dievčatko, no nakoniec k nám prišli dvaja roční chlapci – dvojičky,“ spomína si na moment, keď sa ich rodina rozrástla o ďalších členov, ktorí si však celú dobu niesli zranenia plynúce z odmietnutia okolia.
Splnený sen aj rany osudu
Po desiatich rokoch manželstva sa však napriek diagnóze predsa len Aďke splnil sen a narodila sa im dcérka a po troch rokoch aj syn. „Obdobie medzitým tiež nebolo ľahké, lebo sme o dve deti prišli v skoršom štádiu tehotenstva a o synčeka v 21. týždni tehotenstva,“ povzdychla si. Žiaľ, ani zďaleka nebola jediná rana osudu.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
