Dcérku vychovala sama a dvakrát prekonala rakovinu. Jana Hubinská vždy vedela, že jeden život je jej málo
Na kolená ju nedostanete, priznal herečkin kamarát.
„Bola som na lyžovačke a mala som pocit, že ma pichá niekde v prsníku, asi to mám nejak preťažené. Neriešila som to,“ spomínala herečka, ktorá nakoniec navštívila lekára a verdikt bol jasný. Najväčšiu silu pred operáciou jej dala myšlienka na 10-ročnú dcéru.
„Sarah bola vtedy veľmi malinká, takže tam neprichádzalo do úvahy, že by sa niečo mohlo stať. Ona by sa stala sirotou,“ hovorila. Nič také nechcela dopustiť, preto si zaumienila, že chorobu porazí za každú cenu.
Jeden pohľad do zrkadla
„Na kolená ju nedostanete,“ priznal v 13. komnate jej kamarát Pavol Hanzel. Prvýkrát rakovinu Jana Hubinská úspešne porazila, no netušila, že o päť rokov ju zákerná choroba navštívi znovu. Tentokrát čelila rakovine štítnej žľazy.
„Sedím si tak jeden pekný večer v maskérni na zábradlí, dívam sa tak do zrkadla a hovorím si – čo to tu mám? Vždy som tu mala nejakú jamku, tak prečo tu mám teraz hrču?“ hovorila o chvíli, keď sa jej druhýkrát zrútil svet. Aj vtedy sa chorobe postavila zoči-voči a hovorila si, že jej dcéra ju skrátka potrebuje a nemôže ju tu nechať len tak. V oboch prípadoch jej život zachránila nielen silná vôľa, ale najmä to, že rakovinu lekári odhalili včas.
Nešťastník s veľkým šťastím
„Vždy som mala šťastie, že som na to prišla zavčasu. Je podstatné počúvať svoje telo, lebo je múdre. Jediná víťazná cesta je to, že na to človek príde skôr, ako bude neskoro,“ priznala herečka. Podľa nej je základom úspechu nevzdať sa a bojovať. Uvedomiť si, že život je krásny a že vždy je prečo žiť. Aj tá búrková noc, počas ktorej sa narodila, vraj mala zmysel.
Článok pokračuje na ďalšej strane: