Hovorili jej, že žena má byť doma a starať sa o deti. Kováčka Andrea dnes už názory kolegov nerieši
V triede bola jediným dievčaťom.
Nie raz sa popálila a vôbec jej neprekážajú ani ruky od sadze. „Pre mňa je to veľmi veľká záľuba, až poslanie,“ priznáva umelecká kováčka Andrea Kosecová, ktorá si za svojou vášňou pri ohni išla, aj keď prežiť v tomto mužskom svete nie je jednoduché. Hoci jej umenie dnes mnohí obdivujú, nájdu sa aj takí, ktorí jej hovoria, že miesto ženy má byť v domácnosti.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=743496370575050&set=a.550076623250360
Jediné dievča v triede
Odmalička sedávala v dielni pri ockovi, ktorý kul. Pozeraním sa na to, ako sa po jeho rukami menilo železo, strávila aj celé hodiny. Už vtedy vedela, že kováčkou bude raz aj ona a ako 12-ročná si prvýkrát vyskúšala sama zapáliť vyhňu. „V týchto veciach som bola dosť akčná. Oheň ma lákal odjakživa,“ priznala v rozhovore pre Pravdu Andrea, ktorá bola vždy najšťastnejšia, keď bola celá špinavá, od dymu a od prachu.
„Tak ma ten oheň očaroval, že som si tak vybrala aj strednú školu,“ vysvetlila pre tvnoviny.sk žena, ktorú otec pred kariérou kováčky varoval. „Ty si uvedomuješ, do čoho ideš?“ pýtal sa jej otec Tibor. Nakoniec bol rád, že dcéra išla v jeho šľapajach a vyštudovala kováčstvo v Kremnici a umelecké odlievanie v českom Turnove. „Chcel mať syna, ktorý by časom od neho prevzal remeslo. Namiesto neho má mňa,“ prezradila pre MY Novohrad s úsmevom umelecká kováčka, ktorá bola v triede jediným dievčaťom.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=848295931986775&set=a.848295908653444
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=848295938653441&set=a.848295908653444
Žena má byť doma
Šikovná umelkyňa nemá rada rýchlu a povrchnú prácu, páčia sa jej detailné a prepracované veci, do ktorých vloží kus seba. Ako 13-ročná vytvorila svoj prvý svietnik a odvtedy vytvorila stovky diel. Cesta k jej vysnívanému kováčstvu ale nebola jednoduchá.
Medzitým mala tri zamestnania – pár mesiacov robila predavačku v Lučenci a neskôr v dvoch fiľakovských fabrikách. Aj keď si postupne Andrea vybudovala ako umelecká kováčka dobré meno, s predsudkami sa stretáva dodnes.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
