Tomáš sa po 10 rokoch stretol so ženou, ktorá mu zachránila život. Pre skromnú Ivanku je ako synom
S odstupom času mi ale dochádza, čo sa vlastne stalo, hovorí skromná žena.
Štyridsaťročný Tomáš a 57-ročná Ivana. Vôbec sa nepoznali a pravdepodobne by sa ich životy nikdy nepreťali, keby Tomášovi v jeho tridsiatich rokoch nediagnostikovali leukémiu. Jedinou šancou na život bol vhodný darca kostnej drene a tým sa stala Ivana. Dvojica o sebe takmer nič netušila, stretla sa až teraz po 10 rokoch a ich príbeh dojal mnohých.
„Nevyprdnite sa na to“
Bol s kamarátmi v Nepále a keď sa vrátil domov, začali ho zvláštne bolieť predlaktia. „Keď už to bola neznesiteľná bolesť, ktorá trvala asi 14 dní, Brufeny ani nič nezaberalo, tak som sa rozhodol, že pôjdem na Bulovku (nemocnica v Prahe, pozn. redakcie),“ vravel vo videu Tomáš Chlum z českého Vrchlabí na rok 2012, keď sa mu život obrátil hore nohami. Keď lekárka videla výsledky, ihneď ho poslala na hematológiu. Diagnóza bola jasná – akútna leukémia. „Nevyprdnite sa na to, ste ešte mladý človek,“ varovala ho.
Tomáš nakoniec podstúpil náročnú chemoterapiu, ktorá trvala skoro rok – absolvoval šesť cyklov, mesiac bol v nemocnici a mesiac doma. Ako spomínal pre novinky.cz, zdalo sa, že liečba zabrala, ale onedlho mu lekárka oznámila, že sa leukémia vrátila. „Prvýkrát som si hovoril, že to dám. Ale druhýkrát som už veľmi vedel, do čoho idem,“ priznal Tomáš.
Životné šťastie
Situáciu mu skomplikovala nehoda na štvorkolke, pri ktorej si zlomil panvu a jeho zdravotný stav sa pre nedostatok krvných doštičiek rýchlo zhoršoval. „Leukémia sa rozbehla vo veľkom,“ hovoril. V júni 2014 prišla skvelá správa - lekári našli vhodnú darkyňu kostnej drene. „Bolo to moje životné šťastie,“ priznal Tomáš, ktorý o svojej darkyni nič nevedel.
Ivana Hládková sa do registra darcov zapísala ešte v 90. rokoch a ako priznala pre Novinky, bolo to z mladíckej nerozvážnosti. V tej dobe ešte neboli dostupné mobily ani internet, a tak v nemocnici uviedla iba svoju adresu. Keď ju po 10 rokoch kontaktovali kvôli Tomášovi, museli jej poslať list. „Ešteže sa nepresťahovala,“ smial sa. Ivana nad výzvou ani chvíľu neváhala a bola rada, že môže niekomu pomôcť. „Vedela som iba to, že ide o mladého chlapca z Čiech. Pretože neviem cudzí jazyk, hovorila som si, to je fajn, naše krvi sa iste dobre dohovoria,“ smiala sa Ivana.
Ako jej syn
Podstúpila odber krvotvornej bunky, ktorý vôbec nebolel a trval zhruba štyri hodiny. Vraj je to ako dlhší odber krvi. Po celú dobu Ivana netušila, či príjemca prežil. Až minulý rok v lete jej prišiel anonymný list s poďakovaním. Nakoniec súhlasila aj s tým, aby sa s Tomášom prvýkrát stretli.
Článok pokračuje na ďalšej strane: