Nemal som kamarátov, smiali sa mi, že som v bulvári. Syn Ivety Bartošovej dospel predčasne

Na základnej škole mal len dvoch blízkych kamarátov a všetci ostatní ho obchádzali. „Mal som od spolužiakov pred tvárou stále titulky z bulváru,“ priznáva Artur Štaidl, ktorý si prežil to, čo málokto a napriek tomu nie je zatrpknutý. Na svoju mamu Ivetu Bartošovú a na otca Ladislava Štaidla spomína len v tom najlepšom, no otvorene priznáva, že niektoré momenty vôbec neboli jednoduché.

Chcela mať dieťa, ostatné bolo fuk

Jeho detstvo nebolo obyčajné a už vôbec nie jednoduché. Artur bol pre Ivetu Bartošovú vysnívaným dieťaťom a keď ju jej partner Ladislav Štaidl chcel poslať aj na druhý potrat, bola odhodlaná vzoprieť sa mu.

Prečítajte si tiež: Prvýkrát ju Štaidl poslal na potrat, potom sa už nedala. Iveta Bartošová si syna Artura vybojovala

„Povedala som mu, že si dieťa nechám, aj keby urobil čokoľvek. Nech ma vyhodí, zabije, ale aj tak si to vziať nenechám. Bola som zmierená s tým, že sa o neho budem starať sama. Ale vedela som, že to dieťa s Láďom chcem, pretože bude úžasné a dokonalé,“ spomínala v knihe Nemala som sa narodiť Iveta Bartošová, ktorá priznala, že chcela mať dieťa a všetko ostatné išlo stranou.

„Chcela som mať dieťa a všetko ostatné mi bolo fuk. Počítala som aj s tým, že sa o dieťa budem starať sama. Ale stále mi ešte nedochádzalo, že on (bývalý partner Ladislav Štaidl – pozn. red.) je naozaj grázel… Ospravedlňovala som ho sama pred sebou,“ hovorila o svojom partnerovi a manažérovi, s ktorým síce žila, no on bol stále ženatým otcom troch detí. Tie ho považovali za otca-manažéra a takúto rolu hral dlho aj v živote Ivety Bartošovej.

Celý život bulvár za zadkom

Podľa kolegov aj priateľov niet pochýb o tom, že sa Ladislav Štaidl aj Iveta Bartošová veľmi milovali, ale ich spolužitie nebolo vždy ideálne. A nezmenilo to ani narodenie vytúženého syna Artura.

Keď videla Iveta Artura prvýkrát, svoje pocity popisovala ako najšťastnejšie chvíle v živote: „Pamätám si, ako sa na mňa pozeral. Prenášala som ho tri týždne a keď sa narodil, vôbec neplakal. Len bol taký nahnevaný, že ho doktori vytiahli na svet.“ Už prvé roky tohto chlapca ale neboli jednoduché, o to viac, že boli pod drobnohľadom médií. Jeho pestúnka kedysi priznala, že dospel predčasne a že bol „malým dospelým“.

Článok pokračuje na ďalšej strane: