Keď ju videli naposledy, namiesto šiat nosila deku. Anna Franková do poslednej chvíle verila v dobro ľudí
Svoje pocity a postrehy si zapisovala do zošita v červeno-bielom kockovanom obale. Dnes je z neho bestseller.
Jej meno poznajú ľudia na celom svete vďaka denníku, v ktorom opísala život v úkryte v Amsterdame, kde sa s rodinou a s ďalšími Židmi ukrývala pred nacistami. Len málo kníh má aj po desiatkach rokov takú výpovednú hodnotu a skrýva v sebe taký emocionálny náboj ako denník trinásťročného židovského dievčaťa Anny Frankovej. Dnes si pripomíname 95. výročie jej narodenia.
Annelies Marie Franková sa narodila 12. júna 1929 vo Frankfurte nad Mohanom do nemeckej židovskej rodiny. Jej otec Otto pracoval ako bankový úradník, matka Edith bola ženou v domácnosti. Anna mala jedného súrodenca, o tri roky staršiu sestru Margot. Po nástupe Adolfa Hitlera k moci sa Annina rodina rozhodla v roku 1933 utiecť do Amsterdamu. Ani v Holandsku však pred nacistami neunikli, do krajiny vtrhli 10. mája 1940.
Na trináste narodeniny dostala zošit
Na svoje trináste narodeniny dostala Anna Franková 12. júna 1942 darček: zošit v červeno-bielom kockovanom obale. Rozhodla sa, že si doň bude písať svoj denník. Až do 1. augusta 1944 napokon zaznamenávala všetko, čo sa dialo okolo nej. „Je mi nesmierne smutno z toho, že nesmiem vyjsť von, a veľmi sa bojím, že nás nájdu a postrieľajú,“ stojí podľa magazínu Život na jednej stránke denníka, do ktorého Anna pretavila všetky svoje pocity. Okrem hrôzostrašnej reality však písala aj o svojej viere v dobro ľudí a nádeji na mier.
S rodinou a ďalšími štyrmi Židmi sa od 6. júla 1942 ukrývali v tajnej prístavbe na Prinsengracht 263. Anna v denníku opisuje každodenný život v úkryte, najmä všetky peripetie, dusivú atmosféru a zmeny ľudských charakterov. Osem obyvateľov skrýše v sebe dusilo zlosť, napätie a strach, nesmeli vychádzať von a komunikovali len pošepky, nahlas sa smiať alebo plakať mali zakázané. Úkryt, do ktorého viedol jediný vchod cez dvere skryté za špeciálnou otočnou knižnicou, bol ich útočiskom presne 761 dní. Nacisti ich však napokon aj tak našli.
Článok pokračuje na nasledujúcej strane.
