Pracuj aj vo fabrike, len buď doma. Milan Škriniar musel o manželku Barborku poriadne zabojovať
Často som váhala, či to má zmysel, či máme v našom vzťahu pokračovať, priznala manželka kapitána slovenskej reprezentácie.
Je kapitánom slovenskej reprezentácie, no vnútri je to stále skromný chlapec zo Žiaru. Milana Škriniara považovali pri jeho začiatkoch za nemotorného dreváka, ktorý bol na ihrisku neohrabaný a čudne behal, no on sa nedal. Zo talentovaná chlapca vyrástol najdrahší Slovák a za to vďačí nielen tvrdej drine, ale aj svojim rodičom a manželke Barbore. Tú stretol pred vyše 10 rokmi v rodnom Žiari nad Hronom, kde sa s ním chcela usadiť. V istom momente dúfala, že sa Milan vráti domov a bude robiť trebárs aj vo fabrike.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo?fbid=325829045570649&set=a.255485525938335
Malý Miňo
U Škriniarovcov sa neriešil iný šport. Keď sa narodíte do famílie, kde futbal miluje otec aj starší brat, asi nemáte veľmi na výber a váš osud je spečatený vopred. Keď Milana Škriniara doviedol otec Ľubomír na prvý tréning, nikto neveril, že raz z neho bude futbalová hviezda. Bol nevýrazný chudý prváčik, no rýchlo ukázal, že talentom sa vyrovnáva starším chlapcom. Hoci musel trénovať s o 20 centrov vyššími chalanmi, keď sa rozdali lopty, Milan sa im dorovnal a dokonca ich futbalovo prerástol.
„Doteraz si pamätám jeden zápas v Kováčovej. Spravil som z neho kapitána. A keď som s ním ako tréner prišiel na kontrolu registračiek domáceho tímu, rozhodcovia sa ma pýtali, či to myslím vážne. Robili si žarty, že taký malý chlapec nemôže byť kapitán – či má pásku zo súcitu,“ spomínal pre Denník N Milanov prvý tréner Rastislav Štanga, ktorý vedel, že malý Miňo je zjav. Taký talent vraj nikdy predtým a ani potom netrénoval.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/MilanSkriniarOficial/photos/pb.100044306685420.-2207520000/706095759477170/?type=3
Plakal na izbe
Milan bol veľmi slušný, pokorný a hanblivý chlapec a aj keď nemal fyzické predpoklady na to, aby sa stal najlepším, používal rozum a cit pre hru, ktorú nik iný nemal. Jeho talent si počas jedného zápasu všimli aj žilinskí tréneri, ktorí ho hneď chceli zobrať do svojej akadémie. Rodák zo Žiaru nad Hronom mal vtedy iba 11 rokov a rodičia si nevedeli predstaviť, že ich syn bude žiť bez nich tak ďaleko. Nakoniec ale z domu odišiel a nebolo to jednoduché.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
