So spolužiačkou prežil nešťastie v rodine. Marcelovi Merčiakovi jeho Mirka prepáčila aj neurotickú povahu
Moja manželka futbal bytostne nenávidí, priznal komentátor.
Aj jeho vlastní rodičia ho prezývali chodiacou encyklopédiou. Kým Táslerovci na prešovskom Sídlisku III sedeli zavretí doma a tvorili hudbu, ich sused Marcel Merčiak bol s inými deťmi von a komentoval sídliskové futbalové zápasy. Už ako dieťa dúfal, že raz bude ako Karol Polák, nakoniec sa stal suverénnou jednotkou medzi športovými komentátormi na Slovensku. Hoci sa môže zdať, že žije len pre šport, nie je to tak - prvoradá je rodina. Dvadsať rokov je ženatý s manželkou Mirkou, ktorá pri ňom stála aj v tých najťažších chvíľach.
Futbal hrať nikdy nevedel
„Viete, on bol také športové drievko. Starší bratranec bol z neho zúfalý,“ spomínali pre Život Marcelovi rodičia Helenka a Janko. Bratranec ho učil kopať do lopty, prihrávať spoluhráčovi, vystreliť na bránku, no ani po troch týždňoch u Marcela neuvidel pokrok. Nad jeho futbalovou kariérou nakoniec rezignovane mávol rukou.
Aj keď Marcel nevedel hrať futbal, dlhé hodiny trávil nad zošitmi, kde si zapisoval posledné futbalové výsledky a k výsledkom časom pribudli aj základné zemepisné údaje o krajinách, kde sa odohrali zápasy. Kým jeho kamaráti chceli byť smetiarmi, policajtmi, futbalistami či pilotmi, on už ako deväťročný vedel, že raz bude športovým komentátorom.
Rodičia priznali, že im až do prijatia na žurnalistiku s tým pílil uši. „Keď sme toho mali vyše hlavy, sami sme začali veriť tomu, že raz bude naozaj sedieť za reportérskym mikrofónom na futbalovom či hokejovom štadióne,“ vraveli.
Mirka, ktorá nenávidí futbal
Každému, kto sa Marcela opýtal, čím bude, až vyrastie, odpovedal: „Budem Karol Polák!“ Ešte počas štúdia na gymnáziu zaklopal na dvere Prešovského večerníka a opýtal sa, či by nemohol pracovať na športovom oddelení. Pred prahom dospelosti sa zamiloval nielen do športovej žurnalistiky, ale zahľadel sa aj do spolužiačky Miriam.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
