Keď sa s ním Verešová rozišla, mužov nechcela ani vidieť. Jaromír Jágr si rodinu nezaložil pre jasný dôvod
Slávny hokejista vie, že čas sa mu kráti.
Otec ho nikdy nepochválil a ani neveril, že sa jeho syn stane profesionálnym športovcom. Obyčajný chlapec z dedinky Hnidousy pri Kladne nakoniec vo svete športu dosiahol všetko, čo mohol a otcovi dokázal, že sa mýlil. Napriek tomu, že Jaromír Jágr sa dostal až na samotný vrchol, kamaráti ho stále podpichujú, kedy sa konečne usadí, ožení a založí rodinu.
„Urobiť si dieťa nie je žiadne hrdinstvo. Ale vychovať ho správne, to je frajerina,“ priznáva Jágr, ktorému vlastnú rodinu rodinu praje aj jeho bývalá partnerka Andrea Verešová. Aj keď po ich rozchode nechcela mužov ani vidieť, nakoniec našla svoju osudovú lásku a založila si rodinu. Jágr ale po svadbe ani deťoch netúži a má na to svoj dôvod.
Päťkilové dieťa
Jeho sestra Jitka hovorila, že silu mu nadelili sudičky. Keď sa totiž Jaromír Jágr narodil, mal vyše päť kíl a takmer 60 centimetrov. Už vtedy bolo jeho rodičom jasné, že sa im narodilo jedinečné dieťa s obrovskou silou. „Raz dokonca vytrhol popruhy z kočíky a vyskočil von,“ smiala sa v rozhovore pre Lidovky sestra Jitka z brata, ktorý svoju silu začal využívať najmä doma, pretože sa narodil do rodiny sedliakov so statkami a krčmou.
„Ak je pravda, že si deti pred narodením vyberajú rodičia, moje prvé rozhodnutie bolo to najlepšie, aké som kedy urobil,“ hovoril Jaromír Jágr, ktorý sa narodil mame Anne a otcovi Jaromírovi, ktorým musel ich syn odmalička pomáhať. Celé detstvo sa oháňal vidlami a kosou, podľa rodičov bol uzavretý a tichý a keď nebol na poli, maľoval a vyšíval obrázky. Možno by sa jeho život uberal úplne iným smerom, keby si prvýkrát neobul korčule a nepostavil sa na ľad.
Šesťročný kapitán
Prvé poriadne korčule dostal pod vianočný stromček ešte ako trojročný, pričom stačilo len pár dní a pohyb na ľade mu pripadal rovnako prirodzený ako chôdza. Začal s hokejovou prípravkou, vždy bol na ľade a počas leta si vystačil aj s tenisovou loptičkou a hokejkovou na záhrade.
Keď potom v šiestich rokoch začal hrať súťažné zápasy, bol najlepším hráčom nielen vo svojom tíme, ale prakticky vždy aj v celom turnaji. Aj keď boli v tíme oveľa starší hráči, zvolili si ho za kapitána, čo však prinieslo jeden problém. Kapitán totiž musel podpisovať zápis o stretnutí. To ale Jágr po pár mesiacoch v škole ešte nevedel.
Otec mu neveril
Malý hokejista bol pod prísnym dohľadom svojho otca, ktorý mu nikdy nič nedaroval. Aj keď ho každé ráno vozil na štadión a vymýšľal mu doma rôzne cvičenia, nikdy ho nechválil a neskôr si bol istý, že z jeho syna nikdy nebude profesionálny športovec.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
