Ľudia si mysleli, že plače kvôli pápežovi. So Zuzanou Čaputovou sa jej otec rozlúčil v nečakaný moment

Keď jej otcovi diagnostikovali rakovinu, prognózy lekárov neboli optimistické - tri mesiace až dva roky života. Nakoniec s diagnózou žil štyri a po roka. „Keď sa to zistilo, tak som mala ‚výsadu‘, že som s ním chodila na vyšetrenia a lekári všetko oznamovali mne, on nechcel vedieť veľa. Bolo to veľmi ťažké obdobie, šlo to jedno za druhým,“ spomínala v knihe s Erikom Taberym.

Otec podľa nej žil v prítomnosti, nezaťažoval sa časovými limitmi a aj preto si podľa nej čas natiahol viac ako dvojnásobne. No v auguste 2021, len pár týždňov predtým, ako mal prísť na Slovensko pápež František, prezidentke oznámili, že otcovi ostávajú len týždne života.

Nechcela to nechať na mamu

„Navrhla som rodine, aby sme mu umožnili zomrieť doma, pokiaľ to bude možné. Obzvlášť mama sa prirodzene bála, aby sme to zvládli. Bola už taká vyčerpaná,“ spomínala Zuzana Čaputová, ktorá založila whatsappovú skupinu, do ktorej sa zapojila celá rodina – jej dcéry, partner Juraj aj bratova rodina. Dohodli sa na denné a nočné služby a urobili si rozpisy. Nechcela všetko nechať na mame, no do toho všetkého sa blížila návšteva pápeža.

Prečítajte si tiež: Kamila Magálová mala tri roky, keď videla, ako otec opúšťa rodinu. Napriek nevere zomrel v dcérinom náručí

Na stretnutí s pápežom Františkom mal prísť aj prezidentkin otec Štefan. Hoci nebol praktizujúcim katolíkom, jeho mama áno a pápeža mal veľmi rád. Jeho veľkým snom bolo stretnúť sa s ním, no jeho zdravotný stav mu to nakoniec neumožnil. Bol stále slabší a slabší, už len ležal.

Panebože, čo s tým teraz urobím

Keď sa to pápež dozvedel, prezidentkinmu otcovi poslal ruženec a požehnal ho. „Hneď, ako som sa vrátila z Bratislavy, šla som za ním a hovorila som mu, že ho pápež požehnal. On to sledoval v televízii. A otec povedal áno, urobil gesto, rukou kríž vo vzduchu, že pochopil. To boli posledné slová, ktoré mi povedal,“ spomínala Zuzana Čaputová.

Vtedy netušila, že jej otec navždy odíde v stredu, keď bola na pápežovej omši v Šaštíne. „Bol to zvláštny moment. Sedela som tam a čakali sme na začiatok omše. Bolo to vonku a pred nami chodili kamery. Neviete, kedy ste v zábere, ešte sa nič nedialo, omša sa ešte nezačínala. V tom na mňa prišla strašná potreba plaču. Hovorila som si: Panebože, čo ja s tým teraz urobím,“ hovorila otvorene v knihe Odvaha k ľudskosti.

Článok pokračuje na ďalšej strane: