Manželka miliardára každý deň chodí do práce. Lekárka Katka si nevie predstaviť dovolenku na celý život
Deti sa snažili dlho držať od toho, že majú viac peňazí ako ostatní.
Vlčkovci vychovávajú tri deti a dlhý čas sa ich snažili držať od toho, že majú viac peňazí ako ostatní. Časom to ale nešlo. „Strašne som s tým bojovala. Možno je to aj mojím celoživotným osobným nastavením, že strašne nerada vyčnievam. Mala som pocit, že ani tie deti by nemali vyčnievať,“ priznala v rozhovore pre Seznam lekárka, ktorá je aj so svojím manželom presvedčená, že nepotrebujú mať v garáži drahé autá a to, či takto naučili zmýšľať aj svoje deti, podľa nej ukáže len čas.
Dali tretinu svojho majetku
Namiesto toho, aby peniaze bezhlavo míňali, sa Ondřej s Katkou rozhodli pomáhať iným a vysnívali si svoj vlastný hospic pre smrteľne choré deti. „Keď povedal: ‚Čo keby sme vybudovali detský lôžkový hospic?‘, najskôr som sa zarazila, že neviem, či to je presne ono, ale potom ma to totálne nadchlo,“ priznala pre Seznam Zprávy Katka, ktorú k paliatívnej medicíne priviedla, paradoxne, jej svokra.
Babičku svojich budúcich detí totiž spoznala, keď bola ťažko chorá v posledných troch týždňoch jej života. Keď ju videla v hospici, zažila niečo silné. Preto sa v roku 2021 rozhodli manželia založiť Nadáciu rodiny Vlčkových, do ktorej vložili 1,5 miliardy z rodinného majetku, aby mohli vybudovať unikátne nemocničné a sociálne zariadenie pre choré deti, o ktoré sa rodiny starajú 24 hodín denne a ktoré potrebujú oddych a načerpanie síl.
Chodí do práce
„Nemáme pocit, že by sme robili niečo ušľachtilé. Niekto skrátka hrá golf, my zakladáme nadácie. Podarilo sa nám zarobiť viac peňazí, než budeme potrebovať. Nechať ich ležať na účte alebo zainvestovať, aby ich bolo ešte viac, nebolo nič pre nás. Tak sme si povedali, poďme ich nejako zmysluplne minúť. A ak to niekomu pomáha, potom je to super,“ vysvetlil Ondřej, ktorý by chcel s manželkou hospic otvoriť v roku 2026. Pre Katku je výstavba hospicu skôr voľnočasovou aktivitou, denne totiž chodí do práce, kde sa stará o smrteľne chorých.
Bežne ju môžete stretnúť v Prahe s ruksakom na chrbte, ako čaká na hromadnú dopravu, aby sa dopravila domov k ďalšiemu pacientovi. Keď sa jej ľudia pýtajú, prečo radšej nedovolenkuje, hovorí, že si dovolenku na celý život jednoducho nevie predstaviť. Vo svojej práci sa našla a život bez nej si nevie predstaviť.
