Od manžela alkoholika utiekla s deťmi do útulku. Patrícia Jarjabková odpustila aj tie najväčšie rany
Ja? Do útulku? V žiadnom prípade! Ja som televízna osoba, poznajú ma všetci, hovorila si vtedy známa moderátorka.
Ako prvá sa dvojici narodila dcérka Miška, ktorá prišla na svet s nízkou pôrodnou hmotnosťou a vykĺbenou nohou v panve. Lekári si mysleli, že sa to dá vyliečiť, no keď mala tri roky, neurológ potvrdil ťažkú mentálnu retardáciu. „To už som bola tehotná aj s Ondrejom,“ spomínala na náročné začiatky rodičovstva.
Hoci dovtedy bola Paťa neveriacou, po narodení zdravotne znevýhodnenej dcérky začala hľadať odpovede na otázky práve u Boha. Jej viera prešla ťažkou skúškou aj vtedy, keď jej manžel začal mať problémy s alkoholom. Nebyť Patríciinej kamarátky, ešte dlho by si pritom nič nevšimla.
Vieš, že tvoj muž je alkoholik?
„My sme mali šťastné manželstvo a môj muž bol scenárista, dramaturg a stále písal. Prišla k nám Soňa a hovorí mi – Pati, ale vieš, že tvoj muž je alkoholik?“ spomínala v podcaste na moment, keď jej kamarátka ukázala, že manžel má všade poháriky. Moderátorka to poprela, vtedy si myslela, že alkoholik vyzerá inak.
Paťa si myslela, že jej manžel je jednoducho umelec, ktorý pri poháriku otvára svoju kreativitu. Keď sa ale začali dávky alkoholu zvyšovať a ráno sa mu bez alkoholu triasli ruky, moderátorka si priznala, že to už nie je v poriadku.
„Bolo to veľmi ťažké, pretože som ho mala veľmi rada. Bol to naozaj výnimočný človek a pomaly sa menil. Často som hovorila, že vedľa seba stoja dvaja ľudia – naša ťažko postihnutá dcéra, ktorá sa ráno zobudí a začne na sebe makať, aby sa posúvala vpred, a môj manžel, ktorý sa ráno zobudí a hneď sa musí napiť alkoholu,“ priznala po rokoch v rozhovore pre Život. Hoci jej manžel hovoril, že s alkoholom dokáže kedykoľvek prestať, vedela, že to nebola pravda, pretože robil úplný opak – pil ešte viac.
Emočný teror
Nad odchodom od manžela Paťa rozmýšľala dlhé štyri roky. Nevedela si predstaviť, že deťom a najmä chorej Miške zoberie otca, ktorého milovali a s ktorým sa smiali. „My ženy sme také krehké bytosti. Dlho nám trvá, kým sa dostaneme do bodu, keď si povieme – a dosť! Tá cesta k tomu bodu je asi najhoršia,“ povedala. K odchodu z domu ju dohnala až séria momentov, ktoré všetko zmenili.
Článok pokračuje na ďalšej strane: