Som tvoj muž a tvoj pán, rozplakal ju na svadbe. Evu Večerovú zachránila včielka Maja, ktorú dabovala
Dva roky som sa z toho nemohla spamätať, bolo to pre mňa veľmi kruté. Psychicky som sa ocitla na dne, priznala herečka.
Keď sa spätne pozrie na svoj život, nemá čo ľutovať. To sú slová legendárnej Evy Večerovej, ktorá prepožičala svoj hlas rozprávkovej včielke Maji. Aj keď sa herečka smeje podobným zvonivým smiechom ako jej rozprávkové bytosti, veľakrát v živote nemala dôvod na úsmev. V detstve mala doma pocit, že sa nemala narodiť a keď spoznala lásku svojho života, po sobáši jej oznámil, že nebude jej manželom, ale hlavne pánom. Eva Večerová sa rozplakala na svojej vlastnej svadbe, no s osudom sa nakoniec pobila najstatočnejšie, ako mohla.
Herečky boli podľa otca nečestné
Doma nebola zvyknutá na pochvaly, ani si nepamätá, že by jej niekto povedal Evička. „Vždy som bola Eva,“ spomínala pre Nový Čas pre Ženy Eva Večerová, ktorej dávali staršie nevlastné sestry pocítiť, že nepatrí do rodiny a že sa nemala narodiť. Keď totiž prišla na svet, jej otec mal päťdesiatku, jej mamička 28 rokov a bola rovesníčkou nevlastných dcér, ktoré mal jej muž z prvého manželstva.
Obaja Evu vychovávali veľmi prísne, útechu preto hľadala na javisku ako baletka a herečka. Od detstva vedela, že bude herečkou, hoci jej otec hovoril, že herci sú komedianti a herečky nečestné ženy. Eva Večerová už ako päťročná tancovala balet a pôsobila v Detskej rozhlasovej dramatickej družine, kde vedeli, že majú pred sebou obrovský talent. S tým, že sa rozhodla ísť študovať herectvo, sa jej otec nezmieril do konca života.
„Veľmi chcel, aby som bola učiteľkou. Aj jeho dve dcéry z prvého manželstva, moje nevlastné sestry, boli učiteľky. Považoval to za ideálne povolanie pre ženu,“ spomínala pre Šarm Eva, ktorá robila prijímacie skúšky na herectvo trikrát a trikrát ich spravila. Mikuláš Huba jej ale na Vysokej škole múzických umení povedal, že je príliš drobná a dievčenská a nech príde na skúšky vtedy, keď dorastie.
Na svadobnej hostine plakala
Eva Večerová sa celý život drží vety „čo ťa nezabije, to ťa posilní“ a ani v boji o svoje miesto na katedre herectva sa nevzdala. O rok ju opäť prijali a stala sa hviezdou v divadle, vo filmoch, v televíznych inscenáciách aj rozprávkach. Kým v práci sa na ňu usmievalo šťastie, v láske to bolo inak.