Osud mu zrazu zobral veľkú lásku. Doktor Jozef Iľko si manželku Evičku symbolicky pripomína dodnes
Doktora Iľka stále teší, že môže radiť televíznym divákom.
„Veľmi ma tešilo, keď mi diváci z jednotlivých destinácií, kam vycestovali a odkiaľ sa pýtali na počasie, posielali pohľadnice. Mám ich naozaj veľa,” dodal radostne. Za tie roky jeho zbierka poriadne narástla. Sú zo všetkých končín sveta.
„Od Tahiti až po Japonsko, z takých atraktívnych oblastí, ako sú ostrovy Maldivy, Madagaskar. Mimoeurópskych pohľadníc mám asi 150 a spolu s európskymi dokopy vyše 400. Vždy mi napíšu na tej pohľadnici, či tá predpoveď počasia vyšla alebo nevyšla. Väčšinou boli naši turisti spokojní s informáciou, ktorú odo mňa vo veci počasia dostali,” usmial sa meteorológ.
Do dôchodku sa nechystá
Do dôchodku sa vraj nechystá. Má vraj takú povahu, že stále musí niečo robiť a potrebuje nejakú činnosť - fyzickú aj psychickú. „V mojom veku je nevyhnutná – nazval som to komplexná bioúdržba. Musím zaťažovať aj svaly, aj sivú mozgovú kôru, teda pamäť. A svoju prácu považujem za koníček,“ hovorí. Neubíja ho ani ranné vstávanie, keď musí ísť do televízie. Za tie roky zaspal iba raz. „Ale neprišiel som neskoro. Stihol som vstup do vysielania,“ smeje sa poctivý odborník.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/Telerano/posts/pfbid02bZDs1d6EVosJ9Bro2ucaVNZAigGJoXMP9riFNGcLrDCv6a9t4G2E7NpJvn8z5xGfl
To, že raz sa objaví na obrazovkách a bude vďaka tomu známy, Jozef Iľko nečakal. „Keď som ako študent pozeral na internáte v novembri 1956 prvé vysielanie vtedajšej Československej televízie, netušil som, že raz sa na obrazovke objaví moja tvár. Nemal som takúto ambíciu ani počas štúdia meteorológie,“ spomínal v minulosti a Slovákom odkazuje jediné: „Aby mali stále počasie také, aké si želajú. Aby mali slniečko na oblohe, ale aj slniečko v duši. Aby boli dobrí a správali sa k sebe empaticky.“
