Mohli sme mať vlastné more a ostrov. Československý tunel na Jadran zastavili v Moskve, zmenil by naše dejiny
Megalomanský plán mohol zmeniť nielen naše dejiny, ale aj mapu.
Ako dodáva Denník N, veľkolepý plán tunela prekvapivo nebola najťažšia časť projektu. Projektanti sa totiž vo svojich fantáziách najviac odviazali na jeho konci, na umelom ostrove s názvom Adriaport, ktorý sa mal pýšiť piesočnými plážami a mal byť výhradne vo vlastníctve Československa.
Na jeho postavenie síce chceli použiť vykopanú zeminu, no aj napriek tomu, že sa nikde nespomína jeho rozloha, nemuselo by to stačiť ani na malý ostrovček. Podľa odborníkov sa dala použiť iba rúbanina z posledných 50 kilometrov tunela, keďže prevážať zem po celej dĺžke tunela by bolo príliš nákladné.
Navyše, ostrov mal byť nielen miestom oddychu, ale aj plnohodnotným prístavom, ktorý mal predstavovať kľúčové rozšírenie obchodných možností niekdajšieho Československa. Každý deň malo na trať vyraziť 220 nákladných vlakov a 36 osobných súprav, ktoré by jazdili rýchlosťou až 160 kilometrov za hodinu.
Koniec smelých plánov
Aj keď tento projekt predbehol dobu a údajne z neho čerpali aj projektanti Eurotunelu, ktorý v roku 1994 pod morským dňom prepojil železnice Francúzsko a Anglicko, celý plán napokon stroskotal. Smelé plány zatrhol Sovietsky zväz, ktorý si uvedomil, akú jednoduchú cestu za železnú oponu by na jeho konci Československo získalo.
V oficiálnom stanovisku napokon uviedli nedostatok financií, keďže jedinou možnosťou ako veľkolepý tunel postaviť, bola štedrá pôžička od Sovietskeho zväzu. Isté však je, že ak by sa tunel na Jadran aj začal skutočne stavať, realizácia by pravdepodobne končila až v dnešnej dobe.
