Namiesto stužkovej jej pripravovali pohreb. Barborka si nestihla splniť veľký sen, no darovala život
Počas svojho krátkeho života bola anjelik, ktorý všade rozdával úsmev a optimizmus.
Ako poďakovať darcovi?
Ako poďakovať človeku, ktorý zachránil niekoľko životov, ale sám už medzi nami nie je? Alebo aspoň jeho blízkym? „Verte, my sme o ďakovaní nepremýšľali,“ úprimne odpovedá Rado Paluš. „Nám stačilo, keď sme sa dozvedeli, že napríklad srdiečko našej dcérky zachránilo život mladej žene. Takáto dobrá správa znamená pre nás oveľa viac. To, že Barborka je darkyňou orgánov pomáha dnes vlastne aj nám, uľahčuje to niesť bolesť a dáva aký taký zmysel jej odchodu.“
Istou formou poďakovania bývajú spomienkové omše, ktoré sa každý rok na začiatku adventu slúžia za všetkých zomrelých darcov. Jedna z nich sa aj vlani konala v Katedrále svätého Martina v Bratislave. Medzi pozostalými, zdravotníkmi i zachránenými pacientami boli aj Barborkini blízki. „My nie sme rodina, ktorá chodí na bohoslužby. Stretnutie v Dóme však bolo pre nás v predvianočnom období povznášajúce, pomohlo nám viac precítiť duchovný rozmer toho, čo sa stalo našej dcérke. Kostol bol plný. Ľudí ako my, je na Slovensku veľa, nie sme v tom sami.“
MUDr. Martin Chrastina, ktorý bol pri Barborkiných rodičoch v čase jej odchodu, je hlavný transplantačný koordinátor Slovenska a podobných smutných príbehov pozná zo svojej praxe mnoho. V diskusnej relácii Vizionári skonštatoval, že väčšina príbuzných, napriek obrovskej bolesti z náhlej straty blízkeho človeka zareaguje na možnosť darovania orgánov pozitívne. To je dobrá správa. Ale treba k nej dodať tiež fakt, že lekári sa stretajú aj s ľuďmi ovplyvnenými rôznymi nezmyselnými konšpiráciami a nepravdivými informáciami o darcovstve, transplantáciách, o nelegálnom obchodovaní, ktoré šíria sociálne siete. Takých, žiaľ, nepresvedčí ani argument, že darovať orgány znamená darovať konkrétnemu človeku život.
