Malý krok pre človeka, obrovský skok pre ľudstvo. Misia Apollo 11 otvorila dvere ďalším cestám na Mesiac
Od historických momentov už ubehlo 55 rokov.
Historický okamih sa odohral pred 55 rokmi. Bolo 16. júla 1969, keď z amerického Mysu Canaveral na palube rakety Saturn V odštartovala trojčlenná posádka misie Apollo 11. Trvalo 102 hodín, 45 minút a 42 sekúnd, kým lunárny modul Eagle 20. júla 1969 pristál na povrchu Mesiaca. Úspech misie otvoril dvere ďalším cestám na Mars.
Príbeh prvého človeka na Mesiaci
Príbeh prvého človeka na Mesiaci sa však začal písať o niekoľko desaťročí skôr – v 30. rokoch v nacistickom Nemecku. Hlavným motorom amerického úspechu sa stal nemecký raketový konštruktér Wernher von Braun, ktorý sa počas druhej svetovej vojny vo výskumnom stredisku Peenemünde podieľal na vývoji rakety V2, prvej navádzanej balistickej strely s dlhým doletom.
Von Braun sa po vojne v rámci operácie Paperclip dostal spolu s mnohými ďalšími nacistickými vedcami a dokončenými raketami V2 do USA. Tam pre americkú vládu ďalej vyvíjal raketové technológie, ktoré Američanom v samom závere 60. rokov pomohli v ceste na Mesiac.
Náročné zaćiatky
Začiatky však vôbec neboli jednoduché a množstvo vesmírnych prvenstiev získal Sovietsky zväz – prvá umelá družica vo vesmíre (4. októbra 1957 – Sputnik 1), prvý živý tvor vo vesmíre (3. novembra 1957 – fenka Lajka, Sputnik 2), prvý človek (15. apríla 1961 – Jurij Gagarin, Vostok 1) a prvá žena (16. júna 1963 – Valentina Tereškovová, Vostok 6) vo vesmíre. Spojené štáty šokovali najmä misie Sputnik 1 a Sputnik 2 vypustené krátko po sebe a vyvolali u amerického obyvateľstva paniku.
