Tak sa tu ožer k smrti, kričal manžel. Michaela pila dva litre vína denne, bála sa, že triezvosť ju zabije
Keď ma manžel našiel ležať pod schodmi, myslel si, že som si zlámala väz a že som mŕtva, priznala.
Ich vzťah sa začal rúcať, nechcela s ním tráviť čas, manžel ju začal upodozrievať, že má niekoho iného. No jediná, s kým ho podvádzala, bola fľaška. „Čas s fľašou som uprednostňovala pred časom stráveným s ním, namiesto rodinných výletov som si robila výlety do zeme bez myšlienok, zeme opitosti. Namiesto myšlienok na neho, som myslela na ďalší večer, kedy budem piť, ako budem piť, kam to pitie schovám,“ hovorila.
V práci sa triasla
Ako prvá na jej problém s alkoholom upozornila svokra. Tá ale podľa Michaely stále upozorňovala na jej chyby, vždy vedela všetko urobiť lepšie ako ona, a tak aj túto výčitku brala ako neopodstatnenú kritiku. Jedného dňa ale Michaela zistila, že musí piť každý deň. Víno si prelievala do plastovej fľaše zo sladeného nápoja a sklenené fľaše schovávala za spotrebiče. Víno si nenápadne nalievala do šálky a pila ako vodu.
„Dostať sa do postele bol pre mňa zakaždým prekážkový beh. Narážala som cestou snáď do všetkého. Pri páde zo schodov som si takto raz zlomila ruku. Tesne pred Vianocami som raz namiesto pečenia cukroviniek vypila tri fľašky prosecca a rum. Keď ma manžel našiel ležať pod schodmi, myslel si, že som si zlámala väz a že som mŕtva,“ hovorila otvorene.
Jej najbližší vedeli, že je na tom zle, no jediné, čo urobili, boli výčitky, že nejde na liečenie. Širšie okolie si ale nič nevšimlo. Stačilo na tvár trochu make-upu a červené škvrny z Terezinej tváre aspoň v práci zmizli. No jej stavy sa zhoršovali.
Stále sa triasla, len ťažko udržala pero v ruke a vždy sa jej motala hlava. Jej myšlienky sa vždy upínali len k tomu, kedy odíde z práce a kedy si bude môcť dať víno. Tento stav trval tri roky. „Nezaujímalo ma nič iné. Za glg alkoholu by som snáď zabíjala, ale vždy som sa držala až domov. Snahy niečo skrývať boli preč. Už som sa ani nesnažila klamať, bola som úplne ľahostajná voči všetkým okolo mňa,“ hovorila.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/zapisnikalkoholicky/photos/pb.100044198747873.-2207520000/547560922415647/?type=3&locale=cs_CZ
Tak sa tu ožer k smrti
Fľašu si otvárala len večer vo chvíli, keď už dcéra zaspala a manžel sa ešte nevrátil z práce. „Uložila som dieťa a koľkokrát som manželovi schválne volala, aby som zistila, o koľkej bude doma. Pila som len víno, tvrdému alkoholu som sa vyhýbala. Na zdolanie fľašky som mala väčšinou hodinu času a pitie som si schovávala do bielizníka, pod sedačku alebo kamkoľvek, kam manžel nechodil,“ opisovala Michaela, ktorej manžel v jeden deň povedal drsnú vetu: „Tak sa tu ožer k smrti.“