Zajakával sa a s bratom sa hrali na farárov. Život Štefana Bučka zmenilo osudové stretnutie v trolejbuse
Známy slovenský herec poznal svoju manželku už od detstva, no až neskôr ju začal evidovať ako osobnosť.
„Mama mi ušila fusak, v ktorom som spal a, samozrejme, keď človek vyrastá v takom prostredí, je prirodzené, že môže mať isté hendikepy,“ spomínal Štefan Bučko v rozhovore pre Život na svoje neľahké detstvo. S rodičmi a tromi súrodencami totiž žil v maličkom bytíku len o rozlohe 45 štvorcových metrov a roky spával na zemi. Dlhý čas sa potom zajakával, napriek tomu ho to neodradilo od jeho sna stať sa hercom. A keď si v roku 1977 všimol v trolejbuse číslo 17 Adrienu, kolotoč lásky sa dal do pohybu. Dnes sú spolu už 38 rokov.
Za hodnoty vďačí jej
Štefan Bučko sa narodil 2. júla 1957 v Bratislave a po divadle vraj tajne túžil už od puberty. No pre nepríjemnú skúsenosť z detstva sa zajakával a s takým hendikepom to nešlo veľmi dokopy. „Na záhradníckej učňovke v Malinove, kde som si v nadstavbe urobil i maturitu, sme mali dramatický krúžok a v spojení s bratislavským ochotníčením som nielenže dostal zajakávanie pod kontrolu, ale získal som i potrebnú dávku suverenity a odhodlania prihlásiť sa na Vysokú školu múzických umení na herectvo,“ uviedol v rozhovore pre portál mojpribeh.sk.
Za svoje hodnoty a to, aký je dnes, vďačí podľa vlastných slov rodičom, najmä mame. Podľa Štefana Bučka to bola totiž veľmi jemná kultivovaná dáma, vzdelaná, s mravným zázemím, s nezlomnou vierou a schopnosťou obetovať sa. „Ak je vo mne aj v mojich bratoch niečo hodnotné, tak za to vo veľkej miere vďačíme práve jej. Nebála sa ako stredoškolská učiteľka chodiť s nami do kostola a vychovávať nás v tomto duchu,“ spomínal známy herec.
S bratom Lackom, ktorý neskôr študoval teológiu a stal sa aj misionárom, sa ako malí chlapci zvykli hrávať na farárov. „Vždy nás to istým spôsobom priťahovalo. Chvíľu som dokonca váhal, že by som aj šiel študovať teológiu, ale zároveň som si túžil založiť rodinu. Uvedomil som si, že svoju misiu môžem vykonávať aj iným spôsobom,“ povedal v relácii Portrét na TA3. Rozhodol sa tak napokon pre herectvo.
Zamiloval sa do poézie
Na prijímacích skúškach na Vysokú školu múzických umení potom Štefan Bučko obstál a tam sa začal intenzívne venovať aj prednesu poézie. „Lebo k obraznému, metaforickému vyjadrovaniu som mal odjakživa živý vzťah a zdalo sa mi, že sa dá cezeň najlepšie a pritom s istou dávkou vznešenosti vyjadriť svoj vzťah k životu, svetu, k hodnotám, k filozofii, k ideálom,“ vysvetlil.
Po skončení školy sa v roku 1981 stal členom Činohry Slovenského národného divadla, dva roky tiež pôsobil ako jej riaditeľ. Dnes pracuje aj ako pedagóg na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
