Tento rok sa chcel ženiť. Odvážny Slovák Rastislav bojoval za slobodu Ukrajiny do posledného momentu

„Moje rozhodnutie obraňovať Ukrajinu a Ukrajincov bolo osobné, pretože som zo Slovenska. Ak by sa niečo stalo Ukrajine, logicky, moja krajina bude ďalšia na rade,“ vysvetlil vo videu Rastislav, ktorý bol podľa jeho blízkych mimoriadne psychicky odolný a vždy si vedel o všetkom zistiť mnoho informácií. Na Ukrajinu išiel prvýkrát bojovať už v roku 2014, o rok neskôr zase odišiel na misiu do Iraku, kde bojoval proti takzvanému Islamskému štátu a keď vo februári 2022 Rusko zaútočilo na Ukrajinu, ani chvíľu neváhal.

Stočil sa do klbka a modlil sa k Bohu

Obrovskú odvahu mu dalo video ukrajinskej učiteľky Julie Bondarenkovej, ktorá išla obraňovať svoju krajinu napriek tomu, že nemala žiadne skúsenosti a vo svojich rukách nikdy nedržala zbraň. 

Prečítajte si tiež: Učiteľka siedmakov plakala, že nikdy nedržala v ruke zbraň. Na front stále nosí kúsok svojej minulosti

Kým z Julie sa stala profesionálna vojačka z teritoriálnej obrany, Rastislav slúžil v medzinárodnej légii ako zástupca veliteľa čaty Bravo One. V jednotke bol podľa spolubojovníkov hlavne človekom, ktorý vďaka znalosti mnohých jazykov dokázal stmeľovať ľudí z rôznych krajín.

Rusty, ako ho prezývali ostatní, niekoľkokrát tesne unikol smrti – v novembri 2022 utrpel ťažké zranenie, keď budov zasiahol mínoment a koncom roka 2023 zase na ich jednotku zhodili z dronov 20 granátov. „Stočil som sa do klbka a modlil k Bohu. Dvaja mŕtvi, ostatní zranení,“ písal podľa Denníka N kamarátke z frontu.

Mal sa ženiť

Aj keď podľa priateľov Rusty na Ukrajine počas dvoch rokov zostarol minimálne o 10 rokov, bol stále odhodlaný a neustále sa vracaj do bojov, hoci mal podlomené zdravie. Radosť zo života mu robili tri mačky, o ktoré sa stíhal starať a jeho ukrajinská snúbenica, s ktorou sa mal tento rok oženiť. To však už nestihol.

Prečítajte si tiež: Prišiel sám, len s igelitkou a roztopil naše srdcia. Malý Hasan zostal v Bratislave a je u nás šťastný

Statočný Bratislavčan podľa spolubojovníkov pravdepodobne zomrel 17. júna 2024 na južnej časti frontu, no správy o jeho smrti nie sú pre vážnu situáciu na bojisku definitívne potvrdené. Dôkazom však má byť slovenská vlajka, ktorá veje medzi tisícami ďalších, ktoré zapichli pri kyjevskom námestí Majdan na počesť vojakov, ktorí padli v boji za slobodu Ukrajiny. Slovenskú vlajku mali priniesť práve príslušníci 1. medzinárodnej légie, kde Rastislavovi Gajdošíkovi nepovedali inak ako „Rusty“.