Nechce zahodiť šancu, ktorú jej život dal. Andrea bojuje so zákernou chorobou a potrebuje našu pomoc
Rodine pomôže každé euro.
Už desať rokov prežíva Košičanka Andrea Cirbesová veľké trápenie. Presne tak dlho totiž bojuje so zákernou sklerózou multiplex, ktorá jej prevrátila život hore nohami. Choroba ju pripútala na invalidný vozík a hoci sa jej rozpadla rodina a na všetko zrazu zostala sama, nevzdala sa. Andrea túži naďalej žiť pre svojich milovaných synov, no bez pomoci dobrých ľudí to nezvládne.
Choroba jej postihla dolné končatiny
„Sprvu som nevedela behať a rýchlo kráčať, neskôr sa k tomu pridala nestabilita, ale nemohla som sa vzdať," spomína si pre portál Donio Andrea, ktorej sa v sekunde zrútil celý svet. Lekári jej totiž oznámili, že jej telo navštívila „zlá kamarátka," skleróza multiplex a začala jej postupne brať silu z nôh.
Neurologička jej urýchlene nasadila liečbu, no tá, žiaľ, vyvolala vedľajší účinok a Andrea pred siedmimi rokmi podstúpila aj operáciu zhubného nádoru prsníka. „Nasledovala rádioterapia, ktorá môj organizmus oslabovala, a prejavovalo sa to na nohách, ktoré postupne slabli. Pred štyrmi rokmi som prekonala silný zápal močových ciest s nábehom na zápal obličiek. Tento zápal moje dolné končatiny odrovnal. Začala som používať chodítko a vonku invalidný vozík," dodala s tým, že svoj stav prestala zvládať už aj psychicky.
Svitla jej však nádej
V čase, keď rodina netušila, čo bude ďalej, však Andrei svitla nádej. „Dozvedela som sa o transplantácii vlastných kmeňových buniek v Moskve, ktorá priebeh choroby zastaví a veľakrát prinesie aj bonus v podobe zlepšenia zdravotného stavu vďaka obnove nervových vlákien, pokiaľ nie sú úplne poškodené," opisuje liečbu, ktorú vďaka obrovskej vlne solidarity a úspešnej finančnej zbierke podstúpila ešte v roku 2022.
Celý odber trval šesť hodín a podľa Andrei išlo o veľmi náročný proces. „Vstupné vyšetrenia, odber kmeňových buniek cez zavedený katéter, následne silná šesťdňová chemoterapia a potom návrat mojich už očistených, a teda zdravých kmeňových buniek do tela. Všetko to sa už dialo v úplnej izolácii, keďže moja imunita a hladina leukocytov klesla na 0,03, čo je prakticky nulová imunita. Začalo sa sledovanie, ako telo zareaguje," spomína.
