Rudej bordel, vykrikoval z kočíka na komunistov. Jiří Macháček dostal najväčšiu životnú lekciu od deda

Keď vzápätí čelili doma telefonátom, ktoré naznačovali, že si má malý Jirka dávať pozor, že by sa nemusel dostať na strednú školu, dedko si ho vzal k sebe a povedal: „Pozri, je to pravda, hovor to ďalej, neklam, ale ak sa ťa budú pýtať, odkiaľ to máš, kto ti to povedal, povedz vždy, že ja.“ „On vzal tú zodpovednosť na seba a oslobodil ma, aby som mohol hovoriť pravdu, zatiaľ čo on ponesie dôsledky. Mal som asi deväť, no vnímal som, čo ten dedko robí za krok. A dal mi tým viac, ako si asi myslel, že mi dáva. Dal mi veľkú inšpiráciu. Akoby tým povedal: ‚Vy ste moja rodina a ja tu stojím a beriem zodpovednosť za to, čo sa teraz stalo. Chránim vás a práve preto vy nemusíte žiť v klamstve a môžete hovoriť pravdu,‘“ prezradil silný moment svojej rodinnej histórie. 

Za zhuleného Jakuba dodnes ďakuje

Napriek tomu, že má dnes za sebou už celé spektrum rolí, diváci si ho často pamätajú práve ako zhuleného Jakuba v kultových Samotároch. Vo filme akosi pozabudne, že jedno dievča už má a pri návšteve svojho dílera ani nespozná českú hymnu. Jirko zahral túto postavu natoľko autenticky, že už ako mladík získal Českého leva za najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe. K presvedčivému výkonu mu počas nakrúcania dopomohla aj marihuana, ktorú mal povolenú ako jediný z filmového štábu a hercov. Ako dnes hovorí, oplatilo sa to, no keby ste sa ho opýtali, koľko dní film nakrúcali, váhavo sa na vás pozrie a mykne plecami, že si nepamätá. Aj keď sa môže zdať, že sa mu už o Samotároch dookola hovoriť nechce, kultovej snímke je v skutočnosti veľmi vďačný za svoj herecký zrod. 

„Samotári boli zlom, potom si už mohol vyberať. Tá únava z hovorenia o nich mala také vlny, hovoril som si: ‚To celý život už budem hovoriť len o Samotároch?’​ Roky som v sebe mal, že musím urobiť niečo, aby si ma ľudia nespájali len s týmto filmom. A potom som si zasa hovoril: ​‚Čo blázniš, kde by si bol bez nich?’ Takže môj vzťah k tomuto filmu má taký vývoj, no nesporne musím poďakovať za to, že sa mi to prihodilo, že som takýto film mohol natočiť a že som mohol stretnúť ľudí, ktorí ho robili. Je to vlastne veľké šťastie, keď človek zistí, že má vo svojej filmografii nejaký kultový film, čo Samotári nesporne sú. Bolo to šťastie. No myslím si, že som už urobil aj dosť iných vecí, aby som nemusel byť v očiach ľudí spájaný len s rolou Jakuba,“ poznamenal pre reflex.cz herec, ktorý svoje kvality do dnešného dňa ukázal aj v komédii Jedna ruka netleská, dráme Toman, romantických komédiách Ženy v pokušení či Muži v naději, ale aj vo dvoch dieloch trilógie Zahradnictví Jana Hřebejka a v mnohých ďalších obľúbených snímkach. 

Dvorný textár

Herectvo však nie je pre Jiřího celý život. Okrem hrania mu totiž učarovalo aj pôsobenie s kapelou Mig 21, ktorej je nielen spevákom, ale aj dvorným textárom. K textárskemu umeniu mal podľa vlastných slov veľmi blízko už ako malý. Ešte ako tretiak či štvrták na základnej škole napísal mame báseň o tom, ako Champollion (francúzsky archeológ Jean-François Champollion, pozn. red.) rozlúštil egyptské hieroglyfy. Celým detstvom ho zároveň sprevádzali piesne Jiřího Suchého, ktorý ho dokonca počas štúdia na konzervatóriu osobne v písaní textov podporil. Macháček v tom istom čase študoval aj právo a Suchému, ktorý už z predchádzajúcich stretnutí s Jiřím vedel o jeho výnimočnom textárskom nadaní svoje, sa zdôveril, že právnikom byť nechce a nevie, ako sa z toho vymaniť. „Hľadal som nejakú životnú radu a on mi povedal len jednu vetu: ‚Pozrite sa, ja o vás nemám strach.‘ Vtedy som sa vznášal nad chodníkom a hovoril som si: Jiří Suchý o mňa nemá strach! Bolo to krásne…“ priznal pred časom v podcaste (NE)BLÁZNI.

S Migom 21, „chlapčenskou, tanečnou, speváckou a striptérskou skupinou“, ako si sami hovoria, do dnešného dňa koncertujú a nahrávajú albumy. „Vyzliekame zo seba aj dnes úplne všetko. Koľkokrát sú to vrstvy, o ktorých človek ani nevie,“ vyznal sa v rozhovore u Výbornej. 

Svadba je zbytočnosť