Recidivista Peter pre Dobré noviny: Ani ja som sa nenarodil ako zločinec, cez maľovanie spoznávam krásu
Svojím novým prístupom k životu inšpiruje aj ďalších spoluväzňov.
Pobyt vo väzení preňho neznamená len odovzdané čakanie na slobodu. Dni za mrežami si kráti maľovaním, v ktorom našiel to, čo mu v živote najviac chýbalo. Jeho obrazy zaujali natoľko, že ich vystavili aj v galérii. Ako sa odsúdený muž dostal k maľovaniu, čo chce svojou tvorbou povedať a ktorý maliar je jeho najväčším vzorom? S Petrom Mlynarčíkom, ktorý si odpykáva trest vo väznici v Banskej Bystrici, sa DOBRÉ NOVINY spojili prostredníctvom tlačového oddelenia Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Nik sa nerodí ako zločinec
Väzni majú obvykle veľmi zložitú minulosť plnú vzletov a pádov. Rovnako to bolo aj v prípade Jána, ktorý sa podľa informácií denníka Nový Čas ocitol za mrežami už šiestykrát. Dôvodom mala byť majetková trestná činnosť. „Prežil som značne turbulentný život, spletený do pekných okamihov a správnych rozhodnutí a naopak, aj plný tých zlých rozhodnutí a s nimi súvisiacich prehier a tragédií,“ hovorí Peter dnes pre Dobré noviny.
Sám podľa vlastných slov ani netuší, kedy sa jeho životná cesta otočila neželaným smerom. „Nie je jednoduché opísať situáciu alebo okamih, keď som sa ocitol ‚na druhej strane‘ alebo na ‚tenkom ľade‘. Nikto, a teda ani ja som sa nenarodil ako zločinec. Bolo to vždy len a len o mojich zlých rozhodnutiach a možno aj o istej naivnosti v mladosti. Dostal som sa do kolotoča a nenabral som dostatok odvahy a vnútornej sily z neho vystúpiť,“ priznáva Peter.
Všimli si ho už v škole
Mlynarčíkov talent podľa denníka Nový Čas objavili už učitelia v škole, kde najradšej zo všetkého maľoval obrázky vodovými farbami. Rodičia pracujúci na salaši mu však nedovolili výnimočné nadanie rozvinúť. Svoj detský sen si tak plní až za múrmi väznice, kde má dnes dokonca i vlastný ateliér – dielničku, ktorú zdedil po inom väzňovi. Maľovaniu plátien však predchádzalo kreslenie. „Počas minulých výkonov trestu som ceruzkami a školskými farbičkami kreslil príbuzným obrázky do listov – alebo aj spoluväzňom, ak niektorý z nich prejavil záujem.“ Postupne si Petrovo nadanie začali všímať aj členovia väzenskej stráže, ktorí sa ho rozhodli podporiť.
