Jej sila každého inšpiruje. Sestrička so sklerózou multiplex sa túži postaviť z vozíčka, aby mohla pomáhať

Nahnevala sa len v momentoch, keď jej pacienti hovorili vety typu ‚to sa vám radí, keď vy ste úplne zdravá‘. „Nepripadám si nijako iná, som úplne obyčajná. Len môj prístup k pacientom je asi, pravda, trochu iný. Správam sa tak, ako by som chcela, aby sa ku mne správali druhí,“ vyznáva sa Věra, ktorá by sa rada čím skôr vrátila v plnej sile zasa do práce. „Som sestra, do práce ísť musím,“ hovorí Věra, ktorej sa vďaka vlastnej urputnosti a vytrvalosti vrátila už na invalidnom vozíku aspoň do ambulancie. V rehabilitáciách a cvičení však naďalej pokračuje a verí, že jedného dňa sa na nohy opäť postaví.

„Ako neurologická sestra a dlhoročná pacientka s roztrúsenou sklerózou viem, že sila našich mozgov je neuveriteľná. Nielenže verím, že budem sama chodiť, som o tom presvedčená. Možno mi život napísal nejaký scenár, ale ja som sa rozhodla úplne ho prepísať a nikto ma pred týmto úmyslom nezastaví. Možno nepôjdem na Sněžku, ale o kúsok menej určite,“ hovorí odhodlaná Věra.

Na náklady s rodinou nestačí

Keby mala neobmedzené možnosti, rehabilituje aj trikrát týždenne, čo by ju však mesačne vyšlo takmer osem a pol tisíca korún. Niekoľkokrát ročne by tiež potrebovala navštíviť štrnásťdňový neurorehabilitačný pobyt, ktorý stojí približne 72-tisíc korún a keď si k tomu priráta úpravy domu na bezbariérový a vybavenie pre vozíčkara, suma, ktorú by potrebovala, sa vyšplhá do závratnej výšky.

Po doterajších investíciách do rehabilitácií a špeciálnych pomôcok jej však už veľa z našetrených peňazí nezostáva. „Navyše máme aj dve študujúce dcéry. Jedna je na lekárskej fakulte, druhá na gymnáziu a aj ich štúdium je nákladné, takže si nemôžem rehabilitácie už pomaly dovoliť. No keď nerehabilitujem, môj stav sa rýchlo zhoršuje a dochádza k paralýze hybnosti,“ opisuje Věra svoje zúfalstvo. 

Prečítajte si tiež: Onkologická pacientka ju poprosila o posledné želanie. Zdravotná sestra jej ho s pokorou plní dodnes