Pani Leváková, muža vám Rusi zabili. Zabudnutý hrdina Jozef si kľakol pred tank a obetoval život
Na archívnej dokumentárnej snímke obyvatelia a tank na Štúrovej ulici a Námestí SNP v Bratislave 22.augusta 1968, deň po vstupe sovietskych tankov do mesta / Jozef a Mária Levákovci — Foto: ARCHÍV TASR Miroslav Vojtek; www.findagrave.com
V osudný augustový deň bol na týždňovke a po práci si išiel kúpiť nové topánky.
Veliteľ tanku ale vydal rozkaz, aby pokračovali ďalej a Jozef v tom momente prišiel o život. Tank ho doslova prevalcoval. „Rozprávala mi to susedka, tank jeho telo ťahal na pásoch až k hotelu Poľana,“spomínala pre Český rozhlas Mária Leváková, ktorá sa o smrti vtedy 38-ročného manžela dozvedela až niekoľko hodín po tragédií. „Pani Leváková, muža vám Rusi zabili,“ oznámil jej doma v Slovenskej Ľupči príslušník verejnej bezpečnosti.
„V tom spoza nášho autobusu vyšiel muž, ľahol si do stredu cesty, kadiaľ si to mieril prvý tank. Chcel svojím telom zastavil kolónu. Tank však postupoval stále bližšie k nemu. Už len asi päť metrov. Chcelo sa mi skríknuť: Stoj! Muž, stále ležiac, obrátil hlavu smerom k nášmu autobusu. Už len meter! Jeho a moje oči sa stretli. Tvár mal napnutú ako v očakávaní niečoho,“ spomínala pred rokmi pre regionálne noviny Priekopník svedkyňa z Banskej Bystrice
Mária nevidela manžela ani v rakve. Na fotografiách z miesta činu je vidieť, že z hornej časti trupu a hlavy nezostalo vôbec nič, tank otca štyroch detí úplne rozdrvil. Kým z pohrebov iných obetí invázie v Československu sa stávali demonštrácie a cintoríny zapĺňali aj tisíce ľudí, na pohreb Jozefa Leváka neprišiel nikto. Bola tam len najbližšia rodina a traja ľudia z obec, dokopy asi deväť ľudí.
10/ Zvolen / Slovakia: bloody pulp in the street, crowd around it.The remains of Jozef Levák, who tried to stop the tank by laying down in front of it. The tank stopped for a moment, then moved, crushing the 38-year-old Jozef's body with its tracks. pic.twitter.com/bcJ1upieBl
„Nemusel si tam kľaknúť a obetovať život. Bola to hlúposť. Čo si myslel, že zabráni Rusom ísť ďalej? Nevidím v tom hrdinstvo, mohol radšej žiť. Bola to zbytočná obeť, aj tak to nik neocenil,“ hovorila pre Denník N rezignovane žena, ktorá po smrti manžela zostala na štyri deti úplne sama a prežila aj časy, keď nemali čo dať do úst. Jej muža nikto nemal za hrdinu a v práci si z nej kolegovia uťahovali, vyrábali mátohy a smiali sa na tom, že to je Levák, ktorý ich chodí mátať.
