Ľúbil ju, preto oželel aj túžbu po bábätku. Štefan stál pri Hane Zagorovej aj v najťažších chvíľach
Chcel som ju ako človeka, ktorého milujem, a tak som oželel aj dieťa, priznal Štefan Margita.
Tým, že Hanu Vlastimilovi prebral, sa Štefan Margita chváli veľmi nerád. Cesty osudu sú však podľa jeho slov nevyspytateľné. „Sedeli sme s Hankou v aute, ona šoférovala a pred štátnou operou sa pokazil semafor. A my sme v aute ďalej sedeli, keď z opery vychádzal autobus, v ktorom sedel baletný súbor Národného divadla. Vlastík sedel niekde pri okne a začal na nás mávať a my sme sa tvárili, že ho nevidíme,“ zaspomínal spevák pre knihu Úplne nevyhnutná Hana Zagorová.
Svadba sa potom konala 6. júna 1992 a odvtedy boli ako spriaznené duše. Radosť zo spoločného šťastia im nepokazila ani skutočnosť, že nikdy nemali spoločného potomka. „Chcel som ju ako človeka, ktorého milujem, a tak som oželel aj dieťa,“ zveril sa Margita.
Matkou nemohla byť pre chorobu
Hanka pritom kedysi po bábätku veľmi túžila, ale vinou vzácnej choroby krvi, s ktorou bojovala celý život, tehotenstvo prirodzenou cestou nebolo možné. Jediná šanca, ako sa stať matkou, bola adopcia, o ktorej uvažovala ešte so svojím prvým manželom Vlastimilom Harapesom.
Ani táto možnosť ale nakoniec nevyšla. Podľa speváčkiných neskorších slov sobáš s baletným majstrom ľutovala. „Keby manželstvo nebolo nutné na to, aby sme mohli adoptovať dieťa, možno by sme to vtedy nechali tak a nebrali by sme sa,“ priznala kedysi Hanka.
Išlo vraj skôr o sobáš z rozumu, po bábätku ale túžila aj naďalej. „Na každom kroku, keď sa stretávam s deťmi, ma pichne pri srdci. Klamala by som, keby som povedala, že nie,“ povedala pred rokmi otvorene.
Každý deň oslavovali, že sa majú radi
Článok pokračuje na ďalšej strane: