FOTO: Mierumilovný protest ohúril svet. Milióny ľudí z troch krajín vytvorili živú reťaz proti okupácii
Pobaltské krajiny boli v roku 1989 v područí Sovietskeho zväzu. Úžasným mierumilovným protestom svetu ukázali, že túžia po slobode.
„Baltická cesta povedala svetu: Áno, my chceme byť slobodní. Hoci je pravda, že svet to vtedy ešte nechcel počuť,“ spomína na protest Mart Laar, prvý premiér samostatného Estónska. Po proteste formou živej reťaze 23. augusta 1989 bola reakcia Sovietskeho zväzu iba slovná, Kremeľ nesiahol po žiadnych odvetných krokoch.
Demokratizáciu už nezastavili
Sovieti stále odmietali priznať existenciu tajnej sovietsko-nacistickej zmluvy a hrozili demonštrantom v Pobaltí tvrdými opatreniami, ak neprestanú s „provokáciami“. Demokratizačný proces sa však už nedal zastaviť a pobaltské krajiny začali smerovať k nezávislosti. Už 20. decembra 1989 vyhlásila Litovská komunistická strana nezávislosť od Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.
V slobodných voľbách 4. marca 1990 – prvých od roku 1940 – zvíťazilo opozičné hnutie Sajüdis a už 11. marca 1990 bolo vyhlásené obnovenie litovskej nezávislosti. Za predsedu parlamentu a de facto najvyššieho predstaviteľa štátu bol vyhlásený muzikológ Vytautas Lansbergis. Estónsko vyhlásilo nezávislosť 20. augusta 1991 a Lotyšsko 6. septembra 1991.
