Dvaja diabli ho chceli stiahnuť do pekla. Daniel Hevier je s rozprávkovou Maruškou 42 rokov aj bez miliónov
Špeciálny svadobný dar im priniesol šťastie na celý život.
„Rodina je pre mňa niečo prazákladné, vrchol civilizácie,“ hovorí slovenský básnik a prozaik Daniel Hevier, ktorý píše už takmer 50 rokov a na jeho príbehoch vyrástlo niekoľko generácií. Ľudia na ňom obdivujú nielen jeho talent, ale aj jeho životné hodnoty. Tie dokazujú aj vo svojom súkromnom živote pri svojej manželke Márii, s ktorou je 42 rokov. S humorom hovorí, že manželka, ktorej nepovie inak ako Maruška, mu odpustila aj to, že nikdy neboli milionári. Diabli ho chceli pritom do pekla podľa jeho slov stiahnuť niekoľkokrát.
Syn legendárneho poctivca
Dodnes sa smeje, že bol triedny šašo a vyrušovač. „Každú chvíľu som bol v riaditeľni a dostával som tresty, bitky, facky. Robil som neplechu. Mám pochopenie pre takýchto vyrušovákov,“ prezradil pre Topky Daniel Hevier, ktorý v Prievidzi vyrastal v rodine učiteľky a tým je podľa neho povedané všetko. „Otec bol doktor filozofie a napokon skončil ako robotník pri lopate. Čiže boli sme filozoficko-učiteľská inteligencia s výraznou robotníckou epizódou. Mali sme doma veľa kníh,“ spomínal si na detstvo, počas ktorého mal s otcom intenzívnejší vzťah ako s mamou.
Otec bol podľa jeho slov osobnosť, ktorá prekračovala hranice vtedajšej doby. Bol veľmi dôsledný, veriaci, nekompromisný, poctivý a dodnes sa vraj v Prievidzi o ňom rozprávajú rôzne príhody. „Napríklad ako pán Hevier šiel autobusom, chcel si cviknúť lístok, ale pre veľkú tlačenicu sa k nemu nedostal. Tak radšej na najbližšej zastávke vystúpil, počkal na ďalší autobus a tam si ho cvikol,“ spomínal pre SME Daniel Hevier. Hoci bol otec prísny, k deťom bol benevolentný – nenútil ich chodiť na záhradku, do kostola a nechcel od nich ani to, aby išli na vysokú školu. Nechal ich žiť tak, ako chceli a mladý Daniel Hevier presne vedel, čo chce robiť. Túžil byť umelec.
Zázračné dieťa
Na spisovateľa sa hral už ako 14-ročný chlapec a keď bol štvrták na strednej škole, vyšla mu prvá zbierka básní. „Bola to dosť veľká hanba, keď som ich vybaľoval pred spolužiakmi,“ smial sa po rokoch Daniel Hevier. Ako tínedžer obdivoval Ľubomíra Feldeka, ktorý bol v tej dobe enfant terrible slovenskej literatúry. Hevier mu najskôr posielal poštou svoju tvorbu a nakoniec za ním začal chodiť aj do Bratislavy, kde sa naňho ráno zavesil a celý deň s nám chodil po kluboch a redakciách. „Tvrdil, že som zázračné dieťa,“ priznával.
V Bratislave nakoniec Daniel Hevier vyštudoval estetiku a slovenčinu a zamestnal sa v literárnej redakcii Slovenského rozhlasu, kde spoznal prekladateľku a svoju osudovú partnerku Máriu, ktorej nepovie inak ako Maruška.
