Na jeho pieseň zbalil dievča. Syn Vaša Patejdla s láskou spomína na otca, ktorý mu kúpil prvú gitaru

Od smrti hudobnej legendy, speváka, skladateľa a spoluzakladateľa skupiny Elán Vaša Patejdla ubehol už rok. Pri príležitosti výročia jeho nečakaného odchodu na večnosť sa jeho najbližší rozhodli, že vydajú jeho doposiaľ nevydaný album Paťa – Kuko – Vašo – Hudobná škola na cédečku. Dielko totiž ešte pred tridsiatimi rokmi vyšlo len na kazete. Pri tejto príležitosti si Vašov syn Robo pre týždenník Život s láskou a úctou zaspomínal na svojho otca.

Skúšali po pivniciach

Vašo mal už ako dieťa k hudbe blízko, a to hlavne vďaka otcovi. Ten z neho chcel mať najskôr huslistu. „Hrával na harmonike a mňa, neviem prečo, dal na husle. Zachránil ma od nich len môj malíček. Mám ho kratší, než by mal byť,“ odhalil kedysi v rozhovore pre denník Korzár Vašo svoj „hendikep“, pre ktorý nakoniec presedlal na klavír. Ako zároveň priznal, ľudovú školu umenia spočiatku veľmi rád nemal, no hudbu si nakoniec v puberte zamiloval a ostal jej verný po celý život. 

Prečítajte si tiež: O jeho veľkom tajomstve vedeli iba členovia Elánu. Vašo Patejdl si osudovú fanúšičku zobral vo Vatikáne

V roku 1968 mal Vašo vlastnú kapelu, ktorá sa síce rozpadla, no v hudobnej škole sa zoznámil so spolužiakom Jožom Rážom, ktorý mal kapelu tiež. Slovo dalo slovo a mladí chalani sa spojili. Vašo sa s novými muzikantmi začal učiť hrať na gitaru. Jožo neskôr priviedol ďalších kamarátov z bratislavských škôl, a tak vznikol Elán.

Známou sa kapela stala po vystupovaní v bratislavských študentských kluboch. „Začali sme skúšať po pivniciach, to bolo jadro budúceho Elánu. Keď si vezmete, že prvý úspech sa dostavil až v roku 1979, tak je na dnešné pomery neuveriteľné, že sme hrali a skúšali viac než desať rokov,“ zaspomínal si na vznik legendy.

Prečítajte si tiež: Hudobné nebo plače. Zomrela slovenská legenda Vašo Patejdl

Kúpil mu prvú gitaru

Podobne ako Vaša jeho otec, aj on viedol oboch svojich synov k hudbe. Tak si na svoje detstvo spomína Vašov mladší syn Robo, ktorý síce vyštudoval aplikovanú matematiku, ale k hudbe má aj vďaka slávnemu otcovi stále blízko. „Zapísal nás na klavír. Obaja sme absolvovali ZUŠ. V každom prípade ma v hraní vždy podporoval, kúpil mi moju prvú elektrickú gitaru a prvé klávesy som zdedil po ňom, keď si otec kúpil novšie, ale do samotného muzicírovania s kapelou nás nikdy nenútil,“ hovorí Robo pre Život.

Ako mladík dodáva, nabádať ho k cvičeniu otec nemusel. „Pri cvičení na klavíri nado mnou nejako nestál... Pamätám si skôr, že keď som na klavíri lúskal nejakú klasiku a neznel mi tam správne už dlhšie jeden tón, z otcovej pracovne sa ozvalo: ‚Nemá tam byť fis?‘,“ zaspomínal si s úsmevom Robo.