Martin z najstráženejšej hranice: Ľudia, ktorí utečú, sa prvý raz učia používať telefón a kreditky
Martin na vlastnej koži v Severnej Kórei pocítil, ako sa pred svetom snažia vytvoriť ilúziu dokonalej krajiny.
„Všetko, čo sa dá vidieť, bude krásne, veselé a čisté. Neočakávajte, že uvidíte hlad či koncentračné tábory. Čo má však najviac dorazilo, je takmer každodenná povinná poklona najväčšej bronzovej soche Kim Ir Sena s kyticou v ruke,“ spomínal na svojom blogu Martin, ktorého upozornili, aby o veľkom vodcovi KĽDR nikdy nahlas nežartoval, dokonca ani v súkromí.
„Nesmiete nič povedať a ani na svojej izbe. Raz sme len tak žartovali o veľkom vodcovi a zazvonil telefón, aby sme si dali pozor, čo hovoríme. Neveríte? Ani ja by som neveril, keby som nezažil,“ uviedol cestovateľ, ktorý sa cítil presne ako v Orwellovom románe 1984.
Pokloníte sa soche
„Toto patrí medzi moje najbizarnejšie zážitky, ktorým sa ťažko verí. Pre mňa nepochopiteľné, že niečo také existuje vo svojej diabolskej podobe,“ odkázal Martin a ostatným cestovateľom hovorí, že ak si myslia, že pri návšteve najuzatvorenejšej krajiny sveta uvidia realitu, sklame ich. Z reálneho sveta sa nedozvedia nič, veď bežný Kórejčan ani nemá dovolená baviť sa s cudzincom.
Napriek tomu krajinu odporúča navštíviť – na vlastné oči uvidíte, čo dokáže urobiť režim s krajinou a ľuďmi. Zvážiť návštevu Severnej Kórei by však mali tí, ktorí by mali problém dodržať čo i len jedno pravidlo, ktoré musia turisti v krajine dodržiavať. „Ak vám povedia, že sa pokloníte soche Kim Ir-sena, tak aj keď vám to žily trhá, spravíte to,“ uzavrel Martin.
