Kuchár nebudeš, strašil ho eštebák. Ondrej vymyslel jedlo, ktoré je na každej svadbe a varil pre kráľovnú
Jedlo varené s láskou hosť spozná, hovorieval náš najznámejší šéfkuchár Ondrej Antovszký, ktorý bol zároveň zakladateľ slovenskej modernej gastronómie.
Ešte ako tínedžer sa Ondrej stal šéfkuchárom v hoteloch Grand a Metropol v Banskej Štiavnici a ako 17-ročný pripravil svoj prvý štátny banket pre maďarskú delegáciu. „Ani sa mi nechce veriť, že som mal toľko odvahy. Bol som mladý, hrdý na to, čo dokážem. Nikto sa však nesťažoval, takže mi to asi naozaj išlo,“ spomínal pre Sme.
Čiernohorský rezeň a šunková rolka
Ešte nedosiahol ani 18 rokov a stal sa vrchným kuchárom a hlavným čašníkom v novootvorenej vinárni Gotická pivnica v Kremnici. Po návrate z vojenčiny bol vedúcim novej Centrálnej vývarovne pre reštaurácie a bufety okresu Žiar nad Hronom. Pustil sa do práce a do roka z nej urobil najväčšiu prevádzku v Československu.
„Ani nevieme, koľko on urobil pre slovenskú kuchyňu, pretože čiernohorský rezeň pozná každý a málokto vie, že to vymyslel on. Na každej svadbe máte šunkovú rolku s chrenovou penou, a to tiež vymyslel on. Kopec takýchto receptov, ktoré zľudoveli, zľudoveli vďaka nemu,“ prezradil spisovateľ Murín o našom najznámejšom šéfkuchárovi, ktorý tvrdil, že nič také ako slovenská kuchyňa vlastne neexistuje.
„Iste, máme bryndzové halušky či strapačky. Ale u nás nenájdete žiadne originálne suroviny či kuchárske postupy, ktoré by sa nevyskytovali niekde inde,“ obhajoval svoj názor Antovszký.
Podľa jeho slov sme vždy dobre vedeli využiť to, čo už niekto vymyslel a prispôsobiť to momentálnym potrebám. „Hádam jediné naše je, že viac využívame majoránku,“ tvrdil a zároveň dodával, že nás táto realita nemusí trápiť.
Cesnačka pre diplomatov
Omnoho dôležitejšie je, či varíme s láskou. „Je jedno, či ide o Slováka, Maďara, Rakúšana. Keď raz niekto varí s láskou, hosť to spozná,“ hovoril s vášňou Ondrej Antovszký, ktorý nevaril len na Slovensku, ale aj v zahraničí. Svoje jedinečné kulinárske umenie nakoniec využil aj v Prezidentskom paláci, kde si na jeho delikatesách pochutnali významní štátnici, športovci aj samotná dánska kráľovná. Za tie roky nazbieral poriadne veľa zábavných príhod.
Keď varil pre diplomatov, všetkým jedlo chutilo, ale nakoniec sa niekto ozval, že by si dal ešte obyčajnú cesnačku s hriankami. Ondrej Antovszký ani chvíľu neváhal a pre delegáciu navaril cesnakovú polievku so suchým chlebom.
Manželke v kuchyni nezavadzal
Celých 30 rokov nevedel, čo sú to víkendy a pracoval od rána do večera. „Dá sa povedať, že pracovný čas trvá priemerne do 200 hodín, ja som strávil v kuchyni každý mesiac priemerne aj 400 hodín. A možno to bolo i viac, ale hanbím sa to povedať,“ prezradil pre Hospodárske noviny.
Oddych našiel až vtedy, keď pred Nežnou revolúciou začal kuchárčiť pre majstrov slovenského pera. Bol dlhoročným šéfkuchárom v Klube slovenských spisovateľov, ktorých chute mal dokonale zmapované. Konečne nemusel riešiť personálne otázky, mzdy a mohol robiť to, čo vždy chcel – slobodne variť. Presne vedel, ktorý z umelcov od pera obľuboval hrachovú kašu s údeným jazykom, plnenú papriku a ktorý z autorov si najviac pochutnal na huspenine či liptovských bryndzových haluškách na námornícky spôsob.
A doma? Tam varila výhradne jeho manželka a do varenia sa jej nikdy nemontoval. Aj tak by jeho pripomienkam neverila, hovorieval. Hoci sám vymyslel niekoľko nových receptov, ktoré varíme v našich kuchyniach dodnes, on sám sa vždy tešil iba na dve jedlá, a to granadír a kapustové strapačky. Ondrej Antovszký zomrel v januári 2021 vo veku 79 rokov.
