Rola majora Zemana ho zožrala zaživa. Vladimír Brabec mal okolo seba veľa anjelov strážnych
Nechcem byť vulgárny, čo so mnou tento seriál urobil, vravel.
Prežil krásny život, až na jedno rozhodnutie, z ktorého sa stala obrovská šmuha, ktorá pošpinila celú jeho prácu. Keď českému hercovi Vladimírovi Brabcovi ponúkli rolu majora Zemana, na začiatku sa veľmi tešil. „Vždy som si chcel zahrať detektíva a zdalo sa mi, že je to skvelé,“ hovoril. Vtedy netušil, že v rukách drží iba prvú verziu scenárov, ktorú neskôr režisér výrazne upraví a do pôvodne čistokrvných kriminálok primieša poriadnu dávku politickej propagandy. Rola, ktorá Brabcovi priniesla slávu, ho nakoniec zničila.
Infarkt na javisku
Vladimír Brabec sa narodil 15. mája 1934 v Prahe a do umenia sa zamiloval už v detstve. Spieval v detskom zbore, účinkoval v divadle pre mládež a tak bolo jasné, že jeho cesta povedie na konzervatórium a nakoniec aj na pražskú Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení. Vladimír Brabec mal iba 25 rokov, keď sa stal členom činohry pražského Národného divadla, kde pôsobil až s jednou šesťročnou prestávkou do roku 1993.
„Divadlo je základ herectva a keby bol v hľadisku iba jeden divák, je to jedno srdce, pre ktoré sa oplatí hrať,“ hovorieval oddaný herec, ktorý bol aj podľa jeho dcéry najšťastnejší práve na javisku národného divadla. A to aj napriek tomu, že tam ako relatívne mladý, 40-ročný muž, dostal infarkt.
Major Zeman ho zožral zaživa
Srdce sa mu zastavilo v momente, keď na javisku hral Cyrana a hľadisko bolo plné divákov. „Ešte som povedal kúsok monológu a dodal som, že mám infarkt, že už nemôžem,“ spomínal v relácii 13. komnata Vladimír Brabec, ktorý si nevedel vysvetliť, prečo ho táto zdravotná komplikácia postihla v takom veku. Až neskôr pochopil, že dôvodom bolo aj natáčanie kultového seriálu Tridsať prípadov majora Zemana. Napriek tomu, že ho seriál preslávil, zároveň ho herecky zničil.
„Tá rola ma jednoducho zožrala zaživa, zničila ma,“ hovoril po rokoch o seriáli, ktorý vznikol na objednávku ministerstva vnútra a v ktorom hral v nevábnej zelenej uniforme socialistického príslušníka Verejnej bezpečnosti. To, do akého projektu sa dostal, si uvedomil, až keď bolo neskoro. „Na začiatku sme nevedeli, do čoho ideme, potom sa už nedalo utiecť. Keď sa to dotočilo, tak som sa za niektoré diely hanbil, že v nich som,“ hovoril otvorene.