Eštebáci násilne odvliekli jej mamu a maličkú Dagmar nechali samú. Dievčatko malo vtedy iba dva roky
Našli ju rodinní príbuzní a vypátrali starých rodičov.
Išla otvoriť a tam stál muž, ktorého nepoznala: „Povedal: Ty si Dášenka. A ja: A ty si otec. Lenže babička sa k nemu správala odťažito. Povedala mu, že u nás nemá čo robiť. Ja som vtedy bola pubertiačka, nechápala som to. Vrieskala som, že chcem mať mamičku aj otecka, chcela som ich dávať dohromady,“ povedala Dagmar, ktorá si s otcom všetko vysvetlila až oveľa neskôr, keď bola vydatá.
Zachránilo ju tehotenstvo
Otec jej vysvetlil, že sa dva roky skrýval, pretože veril, že sa mu podarí pripraviť cestu na Západ a spoločne s rodinou emigrovať. „Otecko potom až do penzie drel v ostravskej chemičke. Túžil sa vrátiť do lesa a robiť hájnika. Ale kdeže by mu niekto ako politickému väzňovi dovolil mať pušku,“ vysvetľovala Dagmar, ktorá dodnes svojho otca považuje za hrdinu. Nebola to jeho chyba, práve naopak, chyby robili ľudia, ktorí naschvál ublížili jej rodine.
Dagmar sa v budove Štátnej bezpečnosti ocitla ešte raz. Dokonca to bolo presne v tej, kde ju vypočúvali ako malé dievča. Rok po tom, čo sovietska armáda obsadila Československo, dostala od kamaráta leták, ktorý vyzýval na protestné akcie. Nabádal ľudí, aby v deň výročia šli do práce pešo, utvorili sprievod a nekupovali noviny. Dagmar sa rozhodla, že leták namnoží a bude ho šíriť. Postavili ju pred súd, kde dostala štvormesačný trest s podmienkou na dva roky. Prokurátor sa však odvolal a trest jej zvýšili na dva roky s podmienkou na dva roky. Do väzenia ju neposlali len vďaka tomu, že sudcom priniesla potvrdenie, že je tehotná.
Nežnú revolúciu prežila Dagmar spolu so svojou mamou. Otec sa pádu železnej opony nedožil. Dnes je pani Stachová na dôchodku, no ako dieťa politických väzňov spoločenskú situácii sleduje neustále. „Hrozne mi vadí súčasná stádovosť. Väčšina sa nechá nalákať na sľuby a potom so sebou nechajú ľahko manipulovať. Lenže potom ich ten manipulátor niekam stiahne. Toho sa obávam. To, čo som prežila, cítim ako memento,“ dodala na záver.
