Nazývali ho rebelom, ale on sa ním necíti. Robo Grigorov vie, že niektoré veci sa za peniaze nedajú kúpiť

Nahral viacero úspešných albumov a v modernej slovenskej hudbe má nezmazateľnú stopu. Medzi jeho najznámejšie hity patria Edo, Žuvačka za uchom, Nohy, Monika, Modlitba lásky, Pocta Majakovskému, Ona je madona, či Bol raz jeden žiak. Dnes (25. septembra) sa 60 rokov dožíva neprehliadnuteľný slovenský spevák, skladateľ a producent Robo Grigorov.

Začínal na akordeóne

Od malička mal veľmi blízko k hudbe. Bratislavčan, ktorý sa narodil 25. septembra 1964, sa na Ľudovej škole umenia učil hru na akordeóne. Gitara mu však bola bližšia. Mal šestnásť rokov, keď začínal vo folkovej skupine Prešporok a hral s ňou dva roky. Od roku 1982 pôsobil vo formácii Ventil RG, potom dva roky v skupine Mona Lisa speváčky Mirky Brezovskej. V roku 1985 sa zúčastnil na Bratislavskej lýre s piesňou Veľký smútok malých miest. Rok nato so skladbou (Posledný) valčík pre Európu získal striebornú lýru.

Ako jubilant prezradil, že v mladosti sa veľa naučil od bubeníka Dušana Hájeka a gitaristu Fera Grigláka. „Od Dušana to, ako má koncert pôsobiť vizuálne a od Fera, ako sa má pristupovať k nahrávaniu v štúdiu. Mal som šťastie, že som mohol ´odkukávať´ hneď od tých najlepších,“ priblížil Grigorov. Ľudsky ho najviac formovala mama: „Robí to doteraz. Obdivujem jej schopnosť zvládať ťažké situácie a povzniesť sa nad nepodstatné veci.“

Nová vlna populárnej hudby

Grigorov sa veľmi rýchlo zaradil medzi významných predstaviteľov novej vlny slovenskej populárnej hudby 80. rokov. V roku 1985 mal premiéru slovenský film režiséra Dušana Rapoša Fontána pre Zuzanu, ku ktorému spevák nahral skladbu Dvaja. Následne v roku 1986 si zostavil vlastnú kapelu Midi. Rok na to vydal debutový album Robo Grigorov a Midi (1987). Potom v roku 1988 druhý album Nohy.