Rodina nevedela, čo sa s ňou stalo. Príbeh statočnej partizánky Lízy spoznali Slováci až po desaťročiach
Jej príbeh prekročil hranice horehronskej dedinky až po osemdesiatich rokoch.
Lízin otec Eduard Blaho z Ružomberka odišiel v 20. rokoch, ako mnoho ďalších Slovákov, za prácou do Belgicka a potom do Francúzska. Tam sa spoznal s Marie Antoinette, mamou vtedy asi jeden a pol ročnej Elisabeth. Po svadbe si malé dievčatko adoptoval a vychovával ho ako vlastné. Lisette vyrastala v atmosfére lásky spolu s dvomi bratmi, Marcelom a Andrém.
Po obsadení krajiny nacistami Eduarda trikrát odvliekli na nútené práce do Nemecka, odkiaľ sa vždy vrátil v zúboženom stave. Preto sa so svojou francúzskou manželkou napokon rozhodol ilegálne prekročiť hranice a ujsť. V nádeji, že tu budú s deťmi vo väčšom bezpečí, prišli na Slovensko a v Ružomberku ich prichýlil Eduardov brat.
Do SNP sa zapojila takmer celá rodina
Rodina sa v slovenskom prostredí rýchlo udomácnila. Lisette už mala 17 rokov, takže spolu s mamou mohla pracovať na železnici v Rybárpoli. Keď v auguste 1944 vypuklo SNP, rodina Blahovcov ukázala veľké srdce a odhodlanie postaviť sa zlu aj za cenu vlastných útrap.
K partizánom sa pridal otec Eduard, jeho brat Ján, manželka Marie Antoinette, ale aj mladučká Lisette. Dokonca aj jej brat, ktorý mal len 16 rokov, pomáhal partizánom. Chlapca však zajali a niekoľko mesiacov strávil v Ilave, kde mu každý deň hrozilo, že ho odvezú do koncentračného tábora.
