Pocítila neznesiteľnú bolesť a už sa nepostavila. Mia sa raritnej diagnóze odmieta poddať, potrebuje pomoc
Všetky dostupné možnosti liečby a rehabilitácie sú finančne veľmi náročné.
Tancovala, plávala, milovala gymnastiku aj korčuľovanie a nič nenasvedčovalo tomu, že by o svoj aktívny život mohla niekedy prísť. Žiaľ, 31. marca 2024 sa Mii, takmer 11-ročnému športovo nadanému dievčatku, život otočil o 180 stupňov. Ráno pocítila neznesiteľnú bolesť nôh a napriek snahe sa z postele už nepostavila. Nasledovala zdrvujúca diagnóza, rehabilitácie, ale aj operácia, ktorá ju vrátila na začiatok. Mia sa napriek tomu odmieta vzdať, rodina potrebuje našu pomoc.
Chcela byť lekárkou a pomáhať iným
„Je veľmi priateľská, láskavá, rada pomáha ostatným, s láskou sa starala aj o svojho postihnutého bračeka, dokonca sa chce stať lekárkou, aby mohla pomáhať druhým,“ opisuje rodina pre portál Donio Miu, ktorá tiež vynikala v gymnastike, ľudovom tanci, spoločenskom tanci či plávaní. O aktivity, ktoré boli jej každodennou radosťou, však razom prišla.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/100063570333202/videos/516517797669405
„Ku krvácaniu do miechy došlo ráno z ničoho nič, žiaden úraz,“ spomínajú si jej najbližší na momenty, keď Mia ochrnula na dolné končatiny a lekári vyriekli zdrvujúcu diagnózu – spinálna AV malformácia (patologické klbko ciev v mieche), ktorá zakrvácala do miechy. „Je to veľmi raritné ochorenie, s ktorým sa niektorí lekári nestretnú nikdy v živote. Vyskytuje sa približne u jedného z milióna,“ dodali.
Napriek prognózam sa postavila na nohy
Nasledovala akútna operácia v Bratislave, kde jej spravili čiastočný uzáver jednej z ciev. „To jediné v tej chvíli vedeli urobiť. Nevedeli sme, čo bude, len sme sa modlili, aby sa stav stabilizoval. Tak sa aj stalo. Stav sa stabilizoval a začal sa náš prvý boj – znova sa postaviť na nohy a naučiť sa chodiť,“ vysvetľuje rodina, ktorá Mii zabezpečila všetko, čo bolo v ich silách.
Tá im na oplátku každý deň ukazovala, že chce bojovať. Keďže jej telo bolo zvyknuté na pohyb, jej stav sa za pomoci fyzioterapeutov zlepšoval. Po dvoch intenzívnych mesiacoch v rehabilitačnej nemocnici v Kováčovej chodila a po ďalšom mesiaci konečne prišla domov.
