Keď sa brali, takmer sa nepoznali. Sigourney Weaver očaril režisér, ktorý jej schoval topánky

Po stvárnení Ellen Ripleyovej z filmovej ságy Votrelec sa zo Sigourney Weaver stala svetoznáma herečka. Uznanie však dosiahla aj za úlohu antropologičky Dian Fosseyovej v snímke Gorily v hmle: Príbeh Dian Fosseyovej. Na Oscara ju nominovali aj za rolu v komédii Podnikavé dievča. V utorok 8. októbra americká herečka oslavuje 75 rokov.

Vybrala si iné meno

Sigourney Weaver, rodným menom Susan Alexandra Weaver, sa narodila 8. októbra 1949 v New Yorku bývalému prezidentovi televíznej spoločnosti NBS Patovi Weaverovi a anglickej herečke Desirée Hawkins Inglesovej. Ako 14-ročná začala používať meno Sigourney, podľa jednej z postav románu Francisa Scott Fitzgeralda Veľký Gatsby.

V osemnástich rokoch bola v rámci dobrovoľníckeho projektu v izraelskom kibuci. Po návrate do Spojených štátov amerických (USA) rok študovala na Sarah Lawrence College, odkiaľ prestúpila na Stanfordovu univerzitu, kde dosiahla bakalársky titul z anglického jazyka. Herectvo vyštudovala na Yaleovej univerzite.

Zlom v kariére

Pred filmovou kamerou debutovala v roku 1977 v snímke Annie Hallová legendárneho režiséra Woodyho Allena. O rok neskôr sa predstavila v hlavnej úlohe v dráme izraelskej produkcie Madman. Zlom v jej kariére prišiel v roku 1979, keď v dnes už kultovej sci-fi snímke Ridleyho Scotta Votrelec stvárnila hlavnú postavu Ellen Ripleyovú.

Do postavy dôstojníčky na vesmírnej lodi sa prevtelila aj v roku 1986 v druhom pokračovaní Votrelca, ktoré nakrútil režisér James Cameron. Ripleyovú stvárnila aj v treťom pokračovaní z roku 1992, o ktoré sa postaral David Fincher. Sci-fi ságu uzatvorila snímka režiséra Jean-Pierre Jeuneta z roku 1997 Votrelec: Vzkriesenie, v ktorej už naklonovanú Ripleyovú stvárnila opäť Weaver.

Šťastie v láske

V tom čase bola už trinásť rokov šťastne vydatá za režiséra Jima Simpsona, ktorého spoznala na divadelnom festivale v roku 1983. Bol totiž barmanom v bare, kam si Sigourney išla raz zatancovať. Vyzula si topánky, tie však v tej tme nevedela nájsť. „V každom prípade, ten muž, ktorý je teraz mojím manželom, zachránil moje topánky a dal ich niekam na potrubie, takže som musela ísť za ním a povedať: ‚Prosím, pane, kde sú moje topánky?‘,“ rozpamätávala sa s úsmevom.