Po infarkte si dal pivo a išiel na javisko. Tvrdohlavý Karol Čálik by bol bez milovanej Markéty stratený

„Stoj, tristo hrmených, stoj tisíc hrmených!“ pokrikujú ešte aj dnes nesmrteľnú hlášku z kultovej komédie Pacho, hybský zbojník na herca Karola Čálika, kdekoľvek sa objaví. Aj keď v minulosti nemal veľa šťastia na hlavné roly, postavičky, ktoré mu pridelili, nenechal bez duše. Do divadla sa zamiloval natoľko, že pódium nedokázal neopustil ani so zlomenou rukou či infarktom. Ako však s láskou hovorí, bez podpory milovanej manželky by bol stratený.

Vtipkoval už v pôrodnici

Karol Čálik sa narodil do rodiny krajčírov, no ako sám o sebe hovorieva, už v pôrodnici ich prekvapil svojráznym komickým prejavom. Len čo prišiel na svet, tváril sa, že nedýcha. „Museli mi dať zopár riadnych po zadku, a tak som s tým filmovaním na chvíľu prestal. Ale len na chvíľu, pretože odmalička som sa na svet pozeral šibalskými očami a v rodine som vždy vedel vyvolať smiech, zabaviť, ale aj zarmútiť. Jój, čo som sa navyvádzal!“ zaspomínal si pre Korzár na detstvo strávené v rodnej Trnave.

Aj keď sa mu doma trochu posmievali, keďže herci boli na úrovni komedianta či kolotočiara, neodhovárali ho. So šijacím strojom si nerozumel azda ako jediný z rodiny. „Raz som si na šijacom stroji prešil ukazovák tak, že zhora aj zdola z neho trčali nite,“ smeje sa na spomienke, ktorá ho definitívne vyradila spomedzi budúcich pokračovateľov rodinnej firmy.

Z pódia ho nedostal ani infarkt

„Keby som sa musel odstrihnúť od divadla, neviem, ako by som to znášal,“ zamyslel sa pre TA3 takmer so slzami v očiach. Od momentu, keď ho ako 13-ročného chlapca prijali ako klauna do cirkusu, divadlo sa preňho stalo všetkým. V tom, aby sa predviedol na pódiu, mu nedokáže zabrániť rodina a už vôbec nie zdravotné problémy.