Prežila vďaka polootvoreným dverám. Radka z Teplárne nikdy nezabudne na gesto privolanej policajtky
Tragédia ju navždy zmenila.
Vtedajšia prezidentka navštívila Radku v nemocnici v tichosti a bez pozornosti médií, čo si veľmi vážila. „Bol to dôležitý bod, aby som sa nevzdala. Postavila sa za nás hlava štátu a to znamenalo veľmi veľa. Jej slová, keď odchádzala, zneli: Vidíme sa a dúfam pri krajšej príležitosti. Ono sa to aj stalo,“ prezradila na sociálnych sieťach Radka.
Pamätným momentom sa pred dvomi rokmi stalo práve gesto Zuzany Čaputovej, ktorá pred Teplárňou objala plačúceho majiteľa podniku a aktivistu Romana Samotného. Na prezidentskom paláci v tých dňoch viala dúhová vlajka.
Pre Radku bola pilierom v ťažkých časoch nielen prezidentka, ale aj policajtka z osudného večera. Po prepustení z nemocnice sa ju rozhodla vyhľadať a poďakovala jej za ľudskosť. „Keď ma myšlienky hádzali do toho osudného dňa, vždy som si spomenula na jej upokojujúci výraz,“ povedala pre tvnoviny.sk Radka, ktorá priznala, že posledné dva roky bol jej život ako na hojdačke.
Nestratila vieru v Boha
Dobré dni sa striedali s tými horšími, no aj napriek tomu našla v sebe silu, dávala rozhovory, otvorene hovorila o tom, čo sa stalo a podporovala ľudí v dúhovej komunite. „Všetko som chcela uviesť na pravú mieru, aspoň toľko som mohla urobiť pre Juraja a Matúša,“ dodala Radka, ktorú tragédia zmenila.
Dnes cíti sebavedomie, sebadôveru aj sebaúctu, no cíti aj veľké bremeno „Radky z Teplárne“. Nechce ňou zostať do konca života a túži žiť normálny život obyčajného človeka.
Aj keď z politických sľubov o tolerancii, ktoré verejnosť počúvala pred dvoma rokmi, sú len reči, Radka Trokšiarová sa nevzdáva a hovorí, že je večná optimistka. Nestratila vieru v Boha ani v to, že sa raz veci posunú pre LGBTI ľudí na Slovensku vpred. Ona sama chce robiť všetko preto, aby ani ostatní ľudia nemuseli žiť v strachu. Ostatných prosí, aby vážili slová, pretože niektoré vedia ublížiť, no iné dokážu pomôcť.
